maličkosti

Kde bolo, tam bolo... tak sa začína každá rozprávka. V tej našej sa šťastným rodičom (nám) narodili princezničky. Tri. K prvorodenej čoskoro pribudli dvojičky. Rozprávka sa síce nezmenila na nočnú moru, (občas k tomu bolo blízko), no spánku je stále nedostatok. Teraz, po roku, keď sú už dievčence samostanejšie, skúsim opísať maličkosti, ktoré tvoria náš svet. Hranie, prechádzky, tvorenie. A knihy, najmä knihy. Nielen rozprávkové, detské, ale aj tie moje, dospelácke. Daniel Pennac kedysi povedal, že čas na čítanie je ukradnutým časom. Ja si ho po troške požičiavam. Večer, keď deti zaspia, nepozerám filmy, ale čítam. Na obed, keď deti spia, pri kočíkovaní, čítam. Ale aj ráno, pri raňajkách (ja viem, pri jedle sa nemá čítať, ale neviem si pomôcť) sa mi občas dá prečítať pár stránok. A o prečítanom budem písať. Nech sa páči, vitajte a čítajte spolu so mnou...