maličkosti

Ste úúúúžasné, žienky, ďakujem za všetky maily a fotky a rady, dnes som si ich znovu prešla a trochu preoganizovala detskú izbu.  Keď začínajú dcérky rozhadzovať hračky, ale ešte nie sú úplne v švungu, vyzerá to asi takto. Ja viem, vidno ešte podlahu, ale ten ozajstný neporiadok som sa neskôr už hanbila odfotiť. Bolo to oveľa horšie, verte mi. :) Otázka znela:   Ako máte uložené hračky a knižky? „ Ja najradšej všetky hračule do jednej veeeeľkej, ale fakt veeeľkej škatule - u môjho vnúčika Mimiho - moje decká si už robia bordel vo svojich rodinách... ja si vystačím aj sama - dokážem tak rozbŕľať knihy na háčkovanie hračulí, že až... k tomu štósy knihobežiek...jáááááj - tak dnes pridáme snáď Mimiho neporiadok hrací domáci.”  (Ivka) Našťastie, nie sme jediní, kto dokáže za pár minút zahádzať podlahu. :) Ivka mi poslala fotku - corpus delicti svojho vnúčika: „Mimiho neporiadok hračkový - takto ho dnes našla maminka - veeeľmi ticho bol - a to neveští nič dobré...:-) ta

Ponaučenie pre rodičov:  Keď necháte dieťa, nech vám otvorí šáčok s čajom , bude to chcieť robiť donekonečna a jeho dvojča to zopakuje. Alebo aspoň dovtedy, kým sa čaje neminú.  Milá naša budúca návšteva, nedivte sa, keď vám ponúkneme otvorené sáčočky s čajom, (časť je vybratá von, časť som stihla zachrániť, ale aký je to druh, to netuším, snažili sa to narvať späť do toho mini obalu) dvojičky sa cvičili v jemnej motorike (a mňa cvičia tiež, moje nervy!).  A mimochodom, ani sypané čaje nie sú v bezpečí - už sú r ozsypané a pomiešané v šuflíku. Lebo je to sranda, hľadať ukryté veci, že? A navyše tie plechovky držia jak fras, a tak keď povolia vrchnák, ono sa to samé rozsypalo... Ak chcete čaj (chcite, prosím!), bude to prekvapenie! :)

Téma chlapská, vojnová. Po ženskej téme som chcela niečo málo povedať aj o druhej strane. O mužoch a druhej svetovej vojne sa toho popísalo veľa, nebudem tu vypisovať úplne všetko, ale len to, čo som v poslednej dobe čítala. Nevyhľadávam knihy s podobnou tematikou, no dostali sa mi do rúk knihy z Knihobežníka, kde sa popisovali osudy chlapcov, hlavných hrdinov v koncentračných táboroch.  Bezosudovosť bola super kniha. Drsná a cynická, ale takým pohľadom tínedžera, ktorý si možno spočiatku ani nie je istý, či sa to, čo sa deje, deje práve jemu. Maďarský autor Imre Kertész získal Nobelovu cenu v roku 2002. Základom tejto autobiografickej knihy sú aj jeho vlastné spomienky na Osvienčim a Buchenwald, kde bol väznený ako 15-ročný... „ ... prečo nechcete uznať, že keď jestvuje osud, nie je možná sloboda, no keď je sloboda, pokračoval som čoraz rozohnenejšie, tak nejestvuje osud, a vtedy - zastavil som sa, ale iba aby som sa nadýchol - vtedy sme osudom my sami...” Predstavte s

Nezvyknem písať súhrny, ale keďže som knihy vrátila majiteľkách a do knižnice, a tie moje som požičala zase ja, tak sa nemám moemntálne ako k nim vrátiť a rozpísať dhlšiu recenziu. Zapísala som si pár dojmov a tak knižky popíšem len stručne. Spája ich rovnaká téma (inšpiráciu na tematicky ladené články mi vnukla Janka na svojom blogu Knihovníčkin svet ) - téma druhej svetovej vojny a svet žien. Príbehy žien, ktoré prežili 2. svetovú vojnu spísala a formou oral history priblížila Svetlana Alexijevič vo svojej knihe Vojna nemá ženskú tvár . Nič lepšie (a zároveň desivejšie) som nečítala. Partizánky a vojačky, lekárky a zdravotné sestričky, ale aj manželky, babky, dcérky, sestry a matky v zázemí, v zákopoch, medzi svojimi i medzi nepriateľmi... každá z nich je Ženou, ktorá to „len” chcela prežiť. A kedysi sa nehovorilo o tom, aké je to ťažké, iba sa vyzdvihovala ich statočnosť, medaile a počet zabitých. Zabudlo sa na zbabelosť, na krv, na sexualitu, na ženskosť, na deti, na domov a

Kto nemá rád sezónne upratovanie, ruku hore!  Ja sa silno hlásim. A aj tak každý rok je to presne to isté a neznášam to. Kedysi v praveku som sa s tým zabávala každé ročné obdobie. Neskôr som to zmenila len na sezónne upratovanie a vymieňanie šatníka - sezónne , t.j. letné a zimné a prechodné (jar+jeseň). Ale teraz už na to zvysoka kašlem a som rada, keď tesne pred Veľkou nocou stihnem vymeniť vianočné dekorácie za jarné a presuniem ľahšie veci dopredu a zimné bundy a čiapky odložím hlboko do skrine.  Veľké upratovanie teda nehrozí.  Za prvé, ak sú doma všetky tri kusy detí, tak je z každého upratovania velikánske. Ak nie sú doma, a ja akousi náhodou stihnem vymeniť oblečenie, alebo nebodaj aj umyť zem (okná počkajú, nechcem zbytočne ľakať vtákov, lebo stratia orientáciu), tento stav upratanosti trvá do prvého jedla (odhadom cca 10 minút od príchodu). Ale aby som sa len nesťažovala, baby majú rozdelené úlohy - jedna ukladá knižky, omaľovanky a ceruzky, druhá skladačky a

Prvá súťaž na blogu je tzv.  Novoročná Giveaway . Podmienky sú jednoduché: Napíšte mi, pod akým menom ma sledujete na GFC (google friend connect) a na google+.  Akú knižnú nádielku ste si našli pod vianočným stromčekom? A čo z toho Vás potešilo, alebo naopak sklamalo? Dávate na Nový rok predsavzatia? Aj knižné? Ak áno, napíšte mi, čo by ste chceli dokázať tento rok, napríklad, či sa aj zúčasťňujete nejakých výziev, alebo ste tento rok bez plánov. A potrebujem už len Váš e-mail, aby som sa vedela s Vami v prípade výhry spojiť. :) Zvyšné otázky sú len na doplnenie, ak chcete, môžete odpovedať, ak nie, nemusíte. Súťaž končí 6. 1. 2016 o 13,00 (lebo 7.1. idem späť do práce), tak nech stihnem aj vyhodnotenie. A na aké knižky sa môžete tešiť? Na detskú rozprávkovú o rodine, ktorá sa zmenšila pri praní - Najmenšia rodina na svete, na anglickú The Casual Vacancy, na rozprávanie troch priateliek, ktoré sú rozlietané vo svete, ale vždy si na seba nájdu čas - Bratislava-Londýn-San Fran