Máte knihy, ktoré vás jednoducho prinútia zavrieť oči? Teraz nemyslím tie desivé, kde oči zatvárate pred hrôzami, čo sa v nich opisujú. Tam mi zatvorenie očí nepomôže, lebo tie obrazy si predstavujem aj so zatvorenými očami (aj keď nechcem). A navyše je to oveľa horšie. Bujná fantázia je v tomto prípade len na škodu. Mám teraz na mysli také tie nudné knihy. Ktoré keď čítate, čítate, zrazu tma, a po chvíli (dvoch hodinách!) sa zobudíte s odtlačkom hrany na líci. Kniha je naozaj nepohodlný vankúš... Bettina Beliz napísala knihu Ukradnuté sny. Nie žeby mi nedala spávať. Práve naopak. Uspávala ma. Prvých 160 strán je nuda. Asi ako nemecké romantické filmy, tiež plno zelenej prírody a pocity postáv rozplizle rozťahaných... správne, aj pri podobných filmoch som zaspala. Hlavná hrdinka Ellie polovicu času prespala, alebo nespala, plakala, alebo sa snažila slzy potlačiť. A niekedy aj všetko dokopy. Jedla, alebo bola hladná, chodila do školy a nezapadala... Typická puberťá...
maličkosti tvoria moje kráľovstvo, kde žijem, čítam a starám sa o tri princezné a jedného kráľa...