Prečo som nad touto knihou zaspala?

Máte knihy, ktoré vás jednoducho prinútia zavrieť oči? 

Teraz nemyslím tie desivé, kde oči zatvárate pred hrôzami, čo sa v nich opisujú. Tam mi zatvorenie očí nepomôže, lebo tie obrazy si predstavujem aj so zatvorenými očami (aj keď nechcem). A navyše je to oveľa horšie. Bujná fantázia je v tomto prípade len na škodu.

Mám teraz na mysli také tie nudné knihy. Ktoré keď čítate, čítate, zrazu tma, a po chvíli (dvoch hodinách!) sa zobudíte s odtlačkom hrany na líci. Kniha je naozaj nepohodlný vankúš...

Bettina Beliz napísala knihu Ukradnuté sny. Nie žeby mi nedala spávať. Práve naopak. Uspávala ma. Prvých 160 strán je nuda. Asi ako nemecké romantické filmy, tiež plno zelenej prírody a pocity postáv rozplizle rozťahaných... správne, aj pri podobných filmoch som zaspala.

Hlavná hrdinka Ellie polovicu času prespala, alebo nespala, plakala, alebo sa snažila slzy potlačiť. A niekedy aj všetko dokopy. Jedla, alebo bola hladná, chodila do školy a nezapadala... Typická puberťáčka. Ale kto by taký nebol, keď sa rodičia z rušného mesta presťahujú do zapadákova. 

Všetko sa zmení, keď ju počas búrky zachráni neznámy cudzinec. Jasné, princ na bielom koni! Colin je neprívetivý a chce ju od seba odplašiť. Hádajte, čo mladá spraví? Správne, bude doliezať a snívať ďalej. Práve to posledné by si mohla aj odpustiť, lebo sny sú to, čím sa objekt jej záujmu živí...

Nečakajte jasné rozuzlenie. Kniha má ešte dve pokračovania, takže ako typický prvý diel trilógie, len vás dostane do deja a navnadí na ďalšie časti. V závere knihy sa dej rozbehne, ale stále mám pocit, že väčšina postáv hrá mŕtveho pavúka. Dvojrozmerné postavy rodičov a priateľov hlavnej hrdinky mi vadili ešte viac, ako nedotiahnuté línie. Počítanie stratených vecí mi prišlo vtipné, ale potom sa rozplynulo do stratena, a takisto aj načrtnuté témy, týkajúce sa minulosti rodičov a najmä ich súčasného života. 

Život nočných môr (konkrétne tohto jedného „moriaka“) je pomerne zaujímavý, hlavne keď sa okolo neho tmolí dievčina, ktorá nie je úplne obyčajná narkoleptička, ale aj trpí najrôznejšími fóbiami... Ale čo všetko človek musí pretrpieť, kým sa o nich dočíta a príbeh sa ukončí (ja viem, viem, ďalšie dve časti). Bezsenné noci ma nečakajú, ale ak sa mi dostane do rúk pokračovanie a nezaspím pri ňom, dám vedieť.