Preskočiť na hlavný obsah

Škriatok v pyžamku a iné rozprávky

Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime.

Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne.

Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s deťmi o danom texte. Niečo takéto je veľmi potrebné možno ani nie tak pre pedagógov, či knihovníkov, ktorí to v podstate majú aj v náplni práce, ale skôr pre rodičov, ktorí doma častokrát po prečítanej rozprávke s deťmi o nej nehovoria. A to by sa malo zmeniť. Priznám sa, že mne niektoré rady po rozprávke padli vhod, iné zase nie a vymýšľala som si vlastné témy. Ale základné inštrukcie sú fajn, pre prácu s textom ich rozhodne odporúčam využívať. Myslím, že presne túto knižku už majú aj v našej škôlke a aj s ňou pracovali, lebo mi Emka a Elka spomínali, ktorí spolužiaci ako reagovali na určité témy. 

Elke sa najviac páčila rozprávka Škriatok v pyžamku, ktorý si vyžadoval veľa času a dvaja dospelí sa  už menej venovali deťom v susedstve a až nakoniec deti zistili, že ide o novonarodené bábätko a tak mu vyvmysleli básničku, aby lepšie spalo. Ďalšími dvoma obľúbenými sú O unavenom hlásku, ktorý odišiel od dievčatka, lebo veľmi kričalo a Pani Zlosť, ktorú možno spláchnuť vodou, alebo vyštekliť, či odfúknuť. Emkinou obľúbenou rozprávkou je tá o zúbku, ktorý neposlúchal a nechcel sa umývať. Vypadol je prvý zúbok, takže tieto zubaté príbehy doslova vyhľadáva, tak a ak viete ešte aj o nejakej inej rozprávke, prosím, dajte mi vedieť. :) 
Najstaršia dcéra, prváčka Evka si tiež obľúbila jednu rozprávku, poslednú o zakliatej bosorke, ktorá nevedela deťom robiť zle a po odkliatí bola zase milá. Ak to mám veľmi stručne zhrnúť, rozprávky sú milé a majú šťastné konce. 

Inak, odporúčam rozprávku O mestečku, kde sa nikomu nič nechcelo. Nie preto, že mám rada postapokalyptické témy (alebo možno trošku), ale hlavne preto, že ničnerobenie je niekedy také príjemné... :) A veľa sme sa s dcérkami rozprávali aj o starých a nových veciach a značkách a oblečení. A o autách, aj keď v rozprávke Karosa a Burizón ide o autobusy. Je to momentálne pre nás aktuálna téma, lebo v škole aj v škôlke sa dievčatá začínajú chváliť sa novými vecami, tak sa snažíme nájsť cestu, aby nezavrhovali aj to staršie a dobré len preto, že to nemá známe meno.

Autorka používa jazyk a slovné spojenia, ktorým rozumejú aj malé deti, smejú sa na situáciách, ktoré sú im dôverne známe. Personifikuje zvieratá, hračky, ale aj prírodu a deti sa tak vedia ľahšie popasovať s problémami, ktoré sa v príbehoch spomínajú. Tuším jedine príbeh O dažďovej kvapke a následnom kolobehu vody sa vymyká z typicky škôlkárskych tém. Podobný príbeh poznáme z inej knižky, Psík Fúzik a iné rozprávky, takže moje deti vôbec nezaujala, ani by sa nad ňou nepozastavili, keby tam nebola pekná fotografia dievčatka.
Knižku Škriatok v pyžamku a iné rozprávky dotvárajú ilustrácie Jany Luptákovej a fotografie skutočných zvierat, detí a dospelých od Petra a Lucie Turňovcov

Je to jedna z mála knižiek, pri ktorej moje baby sedeli dlho po dočítaní samé a listovali si v nej a podľa fotiek detí a obrázkov si hovorili, k akej rozprávke patria, prípadne ju aj znovu porozprávali. Určite sa k nej budeme často vracať a ak by niekedy autorka raz napísala aj nové príbehy, budeme prví, kto po nich siahne. :)


A zároveň ďakujem za poskytnutie recenzného výtlačku vydavateľstvu Taktik. Bolo mi potešením a národným sviatkom. Knižku si môžete zakúpiť aj tu

Komentáre

  1. Pre toho môjho drobca to je ešte asi skoro, ale vyzerá fakt dobre. Verím, že keď skončí fáza rýmovačiek, krtka, Môjho macíka a rozprávočky Kto povedal mňau, tak by sa mu mohla páčiť. Tie inštruktáže na konci sú super i keď u nás to bolo tak, že pri prvom synovcovi som sa ku koncu ani nedostala, lebo zaspal uprostred, pri druhom sme rozprávku rozoberali z filozofickej a psychologickej stránky až do polnoci, a pri treťom bolo každé čítanie zbytočné. Normálne som zvedavá, ako to bude pri mojom krpcovi. Táto kniha vyzerá super, určite sa po nej poohliadnem :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Gruffala sa každý bojí

Ako zabavím moje tri čertice práve teraz, aspoň na hodinku, kým nachystám večeru?

Našťastie sú deti po mne a knižky milujú. Nie všetky však kupujeme hneď, a tak keď v knižnici nájdeme novinky, zvyčajne si ich požičiame domov, aby sme si ich v kľude prečítali. Ak sa knižka osvedčí, kúpime si ju. A ak nie, som rada, že som zbytočne nevyhadzovala peniaze. 
Dnes som prišla domov s Gruffalom. Možno ho poznáte, potuluje sa po lese a má hlad! Autorka Julia Donaldson a ilustrátor Axel Scheffler stvorili akési čudo, strašidelné, desivé zviera, s ktorým sa zoznamujeme postupne, po častiach. Presne tak, ako ho myška, hlavná hrdinka tohto príbehu, opisuje lesným zvieratám, ktoré ju chcú zjesť. Tu opíše ostré kly, tam zase rohy a divoké oči,  ale ilustrácie ho nezobrazia hneď celého, len po častiach.

A preto sa zvedavosť a očakávanie stupňuje, až nakonie sa z toho vykľuje hrozitánska bytosť: V papuli ostré kly,obrovské tlapy,   pár ostrých tesákov, sťa tiger drápy.
Kolená s mozoľmi, na hlave rohy,�…

Jarné upratovanie (súťaž #2)

Kto nemá rád sezónne upratovanie, ruku hore! 
Ja sa silno hlásim. A aj tak každý rok je to presne to isté a neznášam to.
Kedysi v praveku som sa s tým zabávala každé ročné obdobie. Neskôr som to zmenila len na sezónne upratovanie a vymieňanie šatníka - sezónne , t.j. letné a zimné a prechodné (jar+jeseň). Ale teraz už na to zvysoka kašlem a som rada, keď tesne pred Veľkou nocou stihnem vymeniť vianočné dekorácie za jarné a presuniem ľahšie veci dopredu a zimné bundy a čiapky odložím hlboko do skrine.  Veľké upratovanie teda nehrozí. 
Za prvé, ak sú doma všetky tri kusy detí, tak je z každého upratovania velikánske. Ak nie sú doma, a ja akousi náhodou stihnem vymeniť oblečenie, alebo nebodaj aj umyť zem (okná počkajú, nechcem zbytočne ľakať vtákov, lebo stratia orientáciu), tento stav upratanosti trvá do prvého jedla (odhadom cca 10 minút od príchodu). Ale aby som sa len nesťažovala, baby majú rozdelené úlohy - jedna ukladá knižky, omaľovanky a ceruzky, druhá skladačky a kocky a treti…