Preskočiť na hlavný obsah

Škriatok v pyžamku a iné rozprávky

Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime.

Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne.

Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s deťmi o danom texte. Niečo takéto je veľmi potrebné možno ani nie tak pre pedagógov, či knihovníkov, ktorí to v podstate majú aj v náplni práce, ale skôr pre rodičov, ktorí doma častokrát po prečítanej rozprávke s deťmi o nej nehovoria. A to by sa malo zmeniť. Priznám sa, že mne niektoré rady po rozprávke padli vhod, iné zase nie a vymýšľala som si vlastné témy. Ale základné inštrukcie sú fajn, pre prácu s textom ich rozhodne odporúčam využívať. Myslím, že presne túto knižku už majú aj v našej škôlke a aj s ňou pracovali, lebo mi Emka a Elka spomínali, ktorí spolužiaci ako reagovali na určité témy. 

Elke sa najviac páčila rozprávka Škriatok v pyžamku, ktorý si vyžadoval veľa času a dvaja dospelí sa  už menej venovali deťom v susedstve a až nakoniec deti zistili, že ide o novonarodené bábätko a tak mu vyvmysleli básničku, aby lepšie spalo. Ďalšími dvoma obľúbenými sú O unavenom hlásku, ktorý odišiel od dievčatka, lebo veľmi kričalo a Pani Zlosť, ktorú možno spláchnuť vodou, alebo vyštekliť, či odfúknuť. Emkinou obľúbenou rozprávkou je tá o zúbku, ktorý neposlúchal a nechcel sa umývať. Vypadol je prvý zúbok, takže tieto zubaté príbehy doslova vyhľadáva, tak a ak viete ešte aj o nejakej inej rozprávke, prosím, dajte mi vedieť. :) 
Najstaršia dcéra, prváčka Evka si tiež obľúbila jednu rozprávku, poslednú o zakliatej bosorke, ktorá nevedela deťom robiť zle a po odkliatí bola zase milá. Ak to mám veľmi stručne zhrnúť, rozprávky sú milé a majú šťastné konce. 

Inak, odporúčam rozprávku O mestečku, kde sa nikomu nič nechcelo. Nie preto, že mám rada postapokalyptické témy (alebo možno trošku), ale hlavne preto, že ničnerobenie je niekedy také príjemné... :) A veľa sme sa s dcérkami rozprávali aj o starých a nových veciach a značkách a oblečení. A o autách, aj keď v rozprávke Karosa a Burizón ide o autobusy. Je to momentálne pre nás aktuálna téma, lebo v škole aj v škôlke sa dievčatá začínajú chváliť sa novými vecami, tak sa snažíme nájsť cestu, aby nezavrhovali aj to staršie a dobré len preto, že to nemá známe meno.

Autorka používa jazyk a slovné spojenia, ktorým rozumejú aj malé deti, smejú sa na situáciách, ktoré sú im dôverne známe. Personifikuje zvieratá, hračky, ale aj prírodu a deti sa tak vedia ľahšie popasovať s problémami, ktoré sa v príbehoch spomínajú. Tuším jedine príbeh O dažďovej kvapke a následnom kolobehu vody sa vymyká z typicky škôlkárskych tém. Podobný príbeh poznáme z inej knižky, Psík Fúzik a iné rozprávky, takže moje deti vôbec nezaujala, ani by sa nad ňou nepozastavili, keby tam nebola pekná fotografia dievčatka.
Knižku Škriatok v pyžamku a iné rozprávky dotvárajú ilustrácie Jany Luptákovej a fotografie skutočných zvierat, detí a dospelých od Petra a Lucie Turňovcov

Je to jedna z mála knižiek, pri ktorej moje baby sedeli dlho po dočítaní samé a listovali si v nej a podľa fotiek detí a obrázkov si hovorili, k akej rozprávke patria, prípadne ju aj znovu porozprávali. Určite sa k nej budeme často vracať a ak by niekedy autorka raz napísala aj nové príbehy, budeme prví, kto po nich siahne. :)


A zároveň ďakujem za poskytnutie recenzného výtlačku vydavateľstvu Taktik. Bolo mi potešením a národným sviatkom. Knižku si môžete zakúpiť aj tu

Komentáre

  1. Pre toho môjho drobca to je ešte asi skoro, ale vyzerá fakt dobre. Verím, že keď skončí fáza rýmovačiek, krtka, Môjho macíka a rozprávočky Kto povedal mňau, tak by sa mu mohla páčiť. Tie inštruktáže na konci sú super i keď u nás to bolo tak, že pri prvom synovcovi som sa ku koncu ani nedostala, lebo zaspal uprostred, pri druhom sme rozprávku rozoberali z filozofickej a psychologickej stránky až do polnoci, a pri treťom bolo každé čítanie zbytočné. Normálne som zvedavá, ako to bude pri mojom krpcovi. Táto kniha vyzerá super, určite sa po nej poohliadnem :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kniha s najškaredšou obálkou - Tridsaťdenné knihobranie (9)

Obálky kníh sú občas nevydarené, ale napriek tomu skrývajú hotové poklady. V 9. časti knihobrania sa pozrieme práve na škaredé obálky. "Ne vždy se povede, co naplat, jaká kniha z vaší knihovničky má tu nejošklivější obálku?" A aby ani jedno oko neostalo ukrivdené, dávam sem dokonca dve fotky - au, moje oči! Memento (Radek John) je môj top "blé" knihy. Má neskutočne odpudivý obal, na pohľad a najmä na dotyk. Na tvrdej väzbe je klasický papierový obal s informáciami o knihe, autorovi, však to poznáte. Lenže na ňom je prilepený ďalší obal, igelitový, ktorý nejde ani za svet dolu! Vekom a používaním obal zažltol (je to kniha ešte od mojich rodičoch) a je nepríjemný na dotyk. Inak, obsahovo je zaujímavá - o drogovej závislosti stredoškoláka, ktorý v retrospektíve spomína na svoj život. Strážce snů (Vonda N. McIntyrová) je síce na dotyk v poriadku, ale tá naivná ilustrácia... Obsahovo je to tiež trochu naivné, ale ako malej sa mi to veľmi páčilo. Lekárka v pos

Čítam, keď mám čas

Čítam, keď mám čas. A niekedy aj keď nemám. Koľko kníh je priveľa? Niekto máva poruke stolík s práve rozčítanými 2-4 knižkami, ja mám príručný gauč s asi pätnástimi a ako zásobu na dlhé večery aj dve preplnené skrine. Pôvodne tam malo ísť oblečenie, ale tých kníh sa do šatníka predsalen sa zmestí viac. Povedala som si, že si v nich budem udržiavať poriadok, spísala si ich a pofotila, ale vyberám ich, keď sa s nimi chcem pokochať, lebo sú až v troch radoch za sebou, keďže šatníková skriňa je hlboká. Zadné rady tvoria knižky, ktoré mám prečítané a nikdy nedám preč. A zvyšok kade-tade, kde bolo miesto. Vlastne, ani by som nenazvala upratovanie kníh, ako skôr ich odloženie mimo dohľad. Je to obrovská výhoda, lebo sa na ne nepráši. A na takú klasickú poličkovú knižnicu cez celú izbu si budem musieť počkať ešte nejakých pár rokov, kým sa nám nafúkne byt. Kiežby sa to splnilo... Ale späť do reality. Ani ich nemám uložené podľa abecedy, len podľa autorov, zase až toľko švihýc kni