maličkosti

Peter Krištúfek  je majster slova. Jeho  Dom hluchého  je geniálny román, pretože tak pútavo popísať dejiny Slovenska od tridsiatych rokov až po deväťdesiate roky minulého storočia a pritom nestratiť dych, to chce machra.  Zastavený čas, ktorý nikdy neexistoval.  Dvojznačný názov  Dom   hluchého  hovorí o dome patriacemu praktickému lekárovi Alfonzovi Trnovskému v Brežanoch, ktorý postupne strácal sluch. Nie je isté, či počul všetko, alebo len to, čo chcel, ale jeho syn, Adam, si spomínal, ako otec postupne zvyšoval hlasitosť na rádiu, až kým nerevalo. Či už malo prehlušiť spomienky, či svedomie, to nik nevie. Hlavne tie spomienky vedia byť klamlivé. Minulosť sa vynorí s vôňou levandule, s nočným maškrtením, so skriňou, ktorá vedie na tajomné miesto, s hŕbou starých fotografií, s hodinami, ktoré v tomto dome nikdy neukazujú rovnaký čas, so záhradou, ktorá okrem pokladu ukrýva aj kosti. Minulosť by mala zostať pochovaná, ako tie kosti na dvore...

Ako zabavím moje tri čertice práve teraz, aspoň na hodinku, kým nachystám večeru? Našťastie sú deti po mne a knižky milujú. Nie všetky však kupujeme hneď, a tak keď v knižnici nájdeme novinky, zvyčajne si ich požičiame domov, aby sme si ich v kľude prečítali. Ak sa knižka osvedčí, kúpime si ju. A ak nie, som rada, že som zbytočne nevyhadzovala peniaze.  Dnes som prišla domov s Gruffalom . Možno ho poznáte, potuluje sa po lese a má hlad! Autorka Julia Donaldson a ilustrátor Axel Scheffler stvorili akési čudo, strašidelné, desivé zviera, s ktorým sa zoznamujeme postupne, po častiach. Presne tak, ako ho myška, hlavná hrdinka tohto príbehu, opisuje lesným zvieratám, ktoré ju chcú zjesť. Tu opíše ostré kly, tam zase rohy a divoké oči,  ale ilustrácie ho nezobrazia hneď celého, len po častiach. A preto sa zvedavosť a očakávanie stupňuje, až nakonie sa z toho vykľuje hrozitánska bytosť: V papuli ostré kly,    obrovské tlapy,     pár...