Ako zabavím moje tri čertice práve teraz, aspoň na hodinku, kým nachystám večeru?
Našťastie sú deti po mne a knižky milujú. Nie všetky však kupujeme hneď, a tak keď v knižnici nájdeme novinky, zvyčajne si ich požičiame domov, aby sme si ich v kľude prečítali. Ak sa knižka osvedčí, kúpime si ju. A ak nie, som rada, že som zbytočne nevyhadzovala peniaze.
Dnes som prišla domov s Gruffalom. Možno ho poznáte, potuluje sa po lese a má hlad!
Autorka Julia Donaldson a ilustrátor Axel Scheffler stvorili akési čudo, strašidelné, desivé zviera, s ktorým sa zoznamujeme postupne, po častiach. Presne tak, ako ho myška, hlavná hrdinka tohto príbehu, opisuje lesným zvieratám, ktoré ju chcú zjesť. Tu opíše ostré kly, tam zase rohy a divoké oči, ale ilustrácie ho nezobrazia hneď celého, len po častiach.
A preto sa zvedavosť a očakávanie stupňuje, až nakonie sa z toho vykľuje hrozitánska bytosť:
V papuli ostré kly, obrovské tlapy,
pár ostrých tesákov, sťa tiger drápy.
Kolená s mozoľmi, na hlave rohy,
hrčku má na nose, s pazúrmi nohy.
Oči žlté, divoké, jazyk medzi zubami,
celý chrbát posiaty špicatými ostňami.
Keď sa myške svojimi rečami podarí vystrašiť líšku, sovu, či hada, teší sa, ako vďaka svojej fantázii a šikovnosti vyviazla z nepríjemných situácií. Príbeh vrcholí, keď nečakane stretne toho, ktorého si vymyslela, desivého Gruffala:
Čo som si zmyslela,
to vskutku sa mi stalo.
Niet už kam utekať,
našiel ma Gruffalo!
Práve keď sme sa dostali k tejto časti a nevedeli sme, či sa smelej výmyselníčke podarí uniknúť aj Gruffalovi, to už mali dcérky oči na vrchu hlavy a trojhlasne, s ľahkou hystériou v hlase, sa ma pýtali, čo bude dalej. Sranda bola, že som to nevedela ani ja sama. :) Takže som si zakončenie príbehu užila rovnako ako ony.
Príbeh preložil do slovenčiny Martin Gregor a sympaticky ho zveršoval. Vydavateľstvu Svojtka sa tak vydarila knižka oveľa viac, ako pred rokmi vydavateľstvu Enigma, lebo žiaľ, povedzme si úprimne, preklad Evy Preložníkovej bol kostrbatý a nemelodický.
Samozrejme, že dcérky nevydržia dlho sedieť a rady sa do čítania zapájajú. Dvojičky bavia najviac nie sú úplne klasické knižky, ale tie, čo vydávajú otravné zvuky. No Gruffalo, kniha so zvukmi, na rozdiel od nej podobných a verte mi, máme s čím porovnávať, nie je vôbec otravná, ako by sa mohla zdať na prvý pohľad (a posluch). Niektoré zvyky sú hlboké, iné majú vyššiu tóninu, cinkajú, syčia, mrmlú. Našim najobľúbenejším sa stal obrázok prekvapenej žabky, ktorá nečakane nevydáva žabací zvuk, ale prekvapený výdych. A ešte myškino švŕkajúce bruško. Takže ak pri čítaní sledujete piktogramy a deťom dovolíte stáčať zvukové tlačidlá, dokonale dokreslia atmosféru. Zhrnutie? Gruffalo od Svojtky je skvelá a zábavná knižka a dúfam, že si podobnú čitateľskú hodinku ešte zopakujeme. A teraz ma ospravedlňte, ideme si ju prečítať po šiesty raz.
Komentáre
Zverejnenie komentára