Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime.
Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne.
Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s deťmi o danom texte. Niečo takéto je veľmi potrebné možno ani nie tak pre pedagógov, či knihovníkov, ktorí to v podstate majú aj v náplni práce, ale skôr pre rodičov, ktorí doma častokrát po prečítanej rozprávke s deťmi o nej nehovoria. A to by sa malo zmeniť. Priznám sa, že mne niektoré rady po rozprávke padli vhod, iné zase nie a vymýšľala som si vlastné témy. Ale základné inštrukcie sú fajn, pre prácu s textom ich rozhodne odporúčam využívať. Myslím, že presne túto knižku už majú aj v našej škôlke a aj s ňou pracovali, lebo mi Emka a Elka spomínali, ktorí spolužiaci ako reagovali na určité témy.
Elke sa najviac páčila rozprávka Škriatok v pyžamku, ktorý si vyžadoval veľa času a dvaja dospelí sa už menej venovali deťom v susedstve a až nakoniec deti zistili, že ide o novonarodené bábätko a tak mu vyvmysleli básničku, aby lepšie spalo. Ďalšími dvoma obľúbenými sú O unavenom hlásku, ktorý odišiel od dievčatka, lebo veľmi kričalo a Pani Zlosť, ktorú možno spláchnuť vodou, alebo vyštekliť, či odfúknuť. Emkinou obľúbenou rozprávkou je tá o zúbku, ktorý neposlúchal a nechcel sa umývať. Vypadol je prvý zúbok, takže tieto zubaté príbehy doslova vyhľadáva, tak a ak viete ešte aj o nejakej inej rozprávke, prosím, dajte mi vedieť. :)
Najstaršia dcéra, prváčka Evka si tiež obľúbila jednu rozprávku, poslednú o zakliatej bosorke, ktorá nevedela deťom robiť zle a po odkliatí bola zase milá. Ak to mám veľmi stručne zhrnúť, rozprávky sú milé a majú šťastné konce.
Inak, odporúčam rozprávku O mestečku, kde sa nikomu nič nechcelo. Nie preto, že mám rada postapokalyptické témy (alebo možno trošku), ale hlavne preto, že ničnerobenie je niekedy také príjemné... :) A veľa sme sa s dcérkami rozprávali aj o starých a nových veciach a značkách a oblečení. A o autách, aj keď v rozprávke Karosa a Burizón ide o autobusy. Je to momentálne pre nás aktuálna téma, lebo v škole aj v škôlke sa dievčatá začínajú chváliť sa novými vecami, tak sa snažíme nájsť cestu, aby nezavrhovali aj to staršie a dobré len preto, že to nemá známe meno.
Autorka používa jazyk a slovné spojenia, ktorým rozumejú aj malé deti, smejú sa na situáciách, ktoré sú im dôverne známe. Personifikuje zvieratá, hračky, ale aj prírodu a deti sa tak vedia ľahšie popasovať s problémami, ktoré sa v príbehoch spomínajú. Tuším jedine príbeh O dažďovej kvapke a následnom kolobehu vody sa vymyká z typicky škôlkárskych tém. Podobný príbeh poznáme z inej knižky, Psík Fúzik a iné rozprávky, takže moje deti vôbec nezaujala, ani by sa nad ňou nepozastavili, keby tam nebola pekná fotografia dievčatka.
Knižku Škriatok v pyžamku a iné rozprávky dotvárajú ilustrácie Jany Luptákovej a fotografie skutočných zvierat, detí a dospelých od Petra a Lucie Turňovcov.
Je to jedna z mála knižiek, pri ktorej moje baby sedeli dlho po dočítaní samé a listovali si v nej a podľa fotiek detí a obrázkov si hovorili, k akej rozprávke patria, prípadne ju aj znovu porozprávali. Určite sa k nej budeme často vracať a ak by niekedy autorka raz napísala aj nové príbehy, budeme prví, kto po nich siahne. :)
Pre toho môjho drobca to je ešte asi skoro, ale vyzerá fakt dobre. Verím, že keď skončí fáza rýmovačiek, krtka, Môjho macíka a rozprávočky Kto povedal mňau, tak by sa mu mohla páčiť. Tie inštruktáže na konci sú super i keď u nás to bolo tak, že pri prvom synovcovi som sa ku koncu ani nedostala, lebo zaspal uprostred, pri druhom sme rozprávku rozoberali z filozofickej a psychologickej stránky až do polnoci, a pri treťom bolo každé čítanie zbytočné. Normálne som zvedavá, ako to bude pri mojom krpcovi. Táto kniha vyzerá super, určite sa po nej poohliadnem :-)
OdpovedaťOdstrániť