Preskočiť na hlavný obsah

Kde bolo, tam bolo...

Kde bolo, tam bolo... tak sa začína každá rozprávka. V tej našej sa šťastným rodičom (nám) narodili princezničky. Tri. K prvorodenej čoskoro pribudli dvojičky. Rozprávka sa síce nezmenila na nočnú moru, (občas k tomu bolo blízko), no spánku je stále nedostatok. Teraz, po roku, keď sú už dievčence samostanejšie, skúsim opísať maličkosti, ktoré tvoria náš svet. Hranie, prechádzky, tvorenie. A knihy, najmä knihy. Nielen rozprávkové, detské, ale aj tie moje, dospelácke.

Daniel Pennac kedysi povedal, že čas na čítanie je ukradnutým časom. Ja si ho po troške požičiavam. Večer, keď deti zaspia, nepozerám filmy, ale čítam. Na obed, keď deti spia, pri kočíkovaní, čítam. Ale aj ráno, pri raňajkách (ja viem, pri jedle sa nemá čítať, ale neviem si pomôcť) sa mi občas dá prečítať pár stránok. A o prečítanom budem písať. Nech sa páči, vitajte a čítajte spolu so mnou...


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Škriatok v pyžamku a iné rozprávky

Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime. Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne. Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s d...

Čítam, keď mám čas

Čítam, keď mám čas. A niekedy aj keď nemám. Koľko kníh je priveľa? Niekto máva poruke stolík s práve rozčítanými 2-4 knižkami, ja mám príručný gauč s asi pätnástimi a ako zásobu na dlhé večery aj dve preplnené skrine. Pôvodne tam malo ísť oblečenie, ale tých kníh sa do šatníka predsalen sa zmestí viac. Povedala som si, že si v nich budem udržiavať poriadok, spísala si ich a pofotila, ale vyberám ich, keď sa s nimi chcem pokochať, lebo sú až v troch radoch za sebou, keďže šatníková skriňa je hlboká. Zadné rady tvoria knižky, ktoré mám prečítané a nikdy nedám preč. A zvyšok kade-tade, kde bolo miesto. Vlastne, ani by som nenazvala upratovanie kníh, ako skôr ich odloženie mimo dohľad. Je to obrovská výhoda, lebo sa na ne nepráši. A na takú klasickú poličkovú knižnicu cez celú izbu si budem musieť počkať ešte nejakých pár rokov, kým sa nám nafúkne byt. Kiežby sa to splnilo... Ale späť do reality. Ani ich nemám uložené podľa abecedy, len podľa autorov, zase až toľko švihýc kni...

Jarné upratovanie (súťaž #2)

Kto nemá rád sezónne upratovanie, ruku hore!  Ja sa silno hlásim. A aj tak každý rok je to presne to isté a neznášam to. Kedysi v praveku som sa s tým zabávala každé ročné obdobie. Neskôr som to zmenila len na sezónne upratovanie a vymieňanie šatníka - sezónne , t.j. letné a zimné a prechodné (jar+jeseň). Ale teraz už na to zvysoka kašlem a som rada, keď tesne pred Veľkou nocou stihnem vymeniť vianočné dekorácie za jarné a presuniem ľahšie veci dopredu a zimné bundy a čiapky odložím hlboko do skrine.  Veľké upratovanie teda nehrozí.  Za prvé, ak sú doma všetky tri kusy detí, tak je z každého upratovania velikánske. Ak nie sú doma, a ja akousi náhodou stihnem vymeniť oblečenie, alebo nebodaj aj umyť zem (okná počkajú, nechcem zbytočne ľakať vtákov, lebo stratia orientáciu), tento stav upratanosti trvá do prvého jedla (odhadom cca 10 minút od príchodu). Ale aby som sa len nesťažovala, baby majú rozdelené úlohy - jedna ukladá knižky, omaľovanky a ceruzky, dru...