Preskočiť na hlavný obsah

Kniha, ktorú si závidím - Tridsaťdňové knihobranie (13)


Knihobranie s témou číslo 13 - kniha, ktorú si závidím. "Jsou věci, na které jsme hodně pyšní, mezi takové můžou patřit i knihy. Vyberte jednu, kterou si závidíte, se kterou se klidně i vytahujete".


Áno, som hrdá majiteľka knihy Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko. Autorom je Jonathan Safran Foer.
Kniha je jednoducho neskutočná. Normálne ľutujem, že som ju už dočítala. Bol to Zážitok s veľkým Z. Akýkoľvek prívlastok jej dáte, patrí jej. Vie rozosmiať a o pár riadkov zase rozplakať.
Netradične poňatá forma knihy robí z čítania úžasný zážitok. Nájdete tu takmer prázdne strany, len s jednou vetou, prípadne nahusto prekrývajúce sa písmená, ktoré nedokážete prečítať, fascinujúce čiernobiele fotografie, zakrúžkové slová. A najmä príbeh, ktorý je jedinečný.

Oskar Schell, geniálne dieťa, je hlavným hrdinom knihy, ale okrem jeho príbehu, ktorým je pátranie po otcovom odkaze, sa tu odvíja aj príbeh jeho rodiny, či lásky starých rodičov.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Jarné upratovanie (súťaž #2)

Kto nemá rád sezónne upratovanie, ruku hore!  Ja sa silno hlásim. A aj tak každý rok je to presne to isté a neznášam to. Kedysi v praveku som sa s tým zabávala každé ročné obdobie. Neskôr som to zmenila len na sezónne upratovanie a vymieňanie šatníka - sezónne , t.j. letné a zimné a prechodné (jar+jeseň). Ale teraz už na to zvysoka kašlem a som rada, keď tesne pred Veľkou nocou stihnem vymeniť vianočné dekorácie za jarné a presuniem ľahšie veci dopredu a zimné bundy a čiapky odložím hlboko do skrine.  Veľké upratovanie teda nehrozí.  Za prvé, ak sú doma všetky tri kusy detí, tak je z každého upratovania velikánske. Ak nie sú doma, a ja akousi náhodou stihnem vymeniť oblečenie, alebo nebodaj aj umyť zem (okná počkajú, nechcem zbytočne ľakať vtákov, lebo stratia orientáciu), tento stav upratanosti trvá do prvého jedla (odhadom cca 10 minút od príchodu). Ale aby som sa len nesťažovala, baby majú rozdelené úlohy - jedna ukladá knižky, omaľovanky a ceruzky, dru...

Ranč na Červenom vrchu (Jamie McGuireová)

Búda na Červenom vrchu = Nuda na Červenom vrchu (UPOZORNENIE - bacha, je tu plno spoilerov a málo mozgov!) V noci som to začala čítať a dnes dočítala. Taká strata času... - Je to o zombíkoch? Áno, je. Zombíkov milujem! - Je to o apokalypse? Áno! To je paráda, tak siaham po knihe a čakám niečo ako bola Cesta krve, Vyhlídka na věčnost, Svedectvo, Mobil, Svetová vojna Z, Kronika konce světa, Úsvit mrtvých, Ja, legenda, Živí mŕtvi, Warm bodies, Les kostí, Temné diery a Pobrežie hrôzy a iné... Tí, čo prežili, majú z nakazených samozrejme strach a hľadajú úkryt. Podobný námet je klasický a opakuje sa tuším vo všetkých zombie hororoch.  Pôsobí táto kniha od Jamie McGuire aspoň trošku reálne a konajú postavy logicky? Nie a nie.  Aj keď som bola ochotná prižmúriť všetky štyri oči, tak toto neodporúčam.  Podľa prečítaných anotácií a nadšených recenzií som očakávala brutálny opis konca sveta s prekvapivou romantikou (a možno aj s trochou erotiky).  Ale ta...

Muži a vojna v knihách

Téma chlapská, vojnová. Po ženskej téme som chcela niečo málo povedať aj o druhej strane. O mužoch a druhej svetovej vojne sa toho popísalo veľa, nebudem tu vypisovať úplne všetko, ale len to, čo som v poslednej dobe čítala. Nevyhľadávam knihy s podobnou tematikou, no dostali sa mi do rúk knihy z Knihobežníka, kde sa popisovali osudy chlapcov, hlavných hrdinov v koncentračných táboroch.  Bezosudovosť bola super kniha. Drsná a cynická, ale takým pohľadom tínedžera, ktorý si možno spočiatku ani nie je istý, či sa to, čo sa deje, deje práve jemu. Maďarský autor Imre Kertész získal Nobelovu cenu v roku 2002. Základom tejto autobiografickej knihy sú aj jeho vlastné spomienky na Osvienčim a Buchenwald, kde bol väznený ako 15-ročný... „ ... prečo nechcete uznať, že keď jestvuje osud, nie je možná sloboda, no keď je sloboda, pokračoval som čoraz rozohnenejšie, tak nejestvuje osud, a vtedy - zastavil som sa, ale iba aby som sa nadýchol - vtedy sme osudom my sami...” Predstav...