Preskočiť na hlavný obsah

Ranč na Červenom vrchu (Jamie McGuireová)

Búda na Červenom vrchu = Nuda na Červenom vrchu
(UPOZORNENIE - bacha, je tu plno spoilerov a málo mozgov!)


V noci som to začala čítať a dnes dočítala. Taká strata času...
- Je to o zombíkoch? Áno, je. Zombíkov milujem!
- Je to o apokalypse? Áno! To je paráda, tak siaham po knihe a čakám niečo ako bola Cesta krve, Vyhlídka na věčnost, Svedectvo, Mobil, Svetová vojna Z, Kronika konce světa, Úsvit mrtvých, Ja, legenda, Živí mŕtvi, Warm bodies, Les kostí, Temné diery a Pobrežie hrôzy a iné... Tí, čo prežili, majú z nakazených samozrejme strach a hľadajú úkryt. Podobný námet je klasický a opakuje sa tuším vo všetkých zombie hororoch. 

Pôsobí táto kniha od Jamie McGuire aspoň trošku reálne a konajú postavy logicky?
Nie a nie. 
Aj keď som bola ochotná prižmúriť všetky štyri oči, tak toto neodporúčam. 
Podľa prečítaných anotácií a nadšených recenzií som očakávala brutálny opis konca sveta s prekvapivou romantikou (a možno aj s trochou erotiky). 
Ale tak odfláknuté charaktery som už dávno nevidela. A logika umrela asi pri prvom uhryznutí... 

Na začiatku sa v knihe striedali krátke časti a len podľa nadpisov som sa mohla orientovať, kto je momentálne hlavnou postavou v mini epizódkach, lebo to bolo písané rovnakým štýlom. Napriek  krátkemu zmätku (ak si neprečítate meno dotyčnej osoby, ktorá rozpráva svoj príbeh, budete v tom trošku stratení, ale nič, čo by sa nedalo prežiť) bola prvá časť knihy akčná. A vďaka rýchlemu striedaniu scén by som si to vedela predstaviť aj ako film. 
Potom prišiel chaos. Nie, koniec sveta nenastal, to len zaočkovaní ľudia zbesneli a v podstate začali skôr či neskôr umierať. S pár vedľajšími efektami. Takže bacha na očkovanie proti chrípke, vážení, toto nie je kniha určená priaznivcom antiočkovacej kampane (alebo práve naopak). A pritom ako mŕtvi hrýzli a napádali všetkých naokolo, (mňam, mňam, akosi mi vyhladlo), sa rodič snaží dostať ku svojim deťom a ochrániť ich. Dotadiaľto ok. 
Sestrička na rádiológii uniká z nemocnice plnej nakazených mrtvákov a ide si plná obáv po dcérky, ktoré by mali byť teraz cez víkend s jej bývalým manželom. Najlepšie miesto na skrýšu by mal byť kolegov ranč. Ona tam chodí upratovať, je to od ruky, ďalej od civilizácie... Mala som pocit, že ten dom je buď na frekventovanej križovatke, lebo okolo furt nejaký mrtvák chodí po ceste, alebo sa zatúla do poľa, a tak tí, čo prežili a na ranči momentálne bývajú, si z nich robia streľnicu (a nevadí, že zbesnených láka hluk, že nie?) Ale späť k začiatku, kde sa striedajú pohľady iných postáv. Neobľúbila som si ani jednu, čo je fakt divné, lebo ja zvyknem fandiť matkám s deťmi počas apokalypsy (viď. Vongozero). Dobre, dobre, vojak bol celkom sympaťák, ale nebolo to o ňom... Niektoré osoby sú tam fakt len do počtu, teda, sorry za spoiler, ale sú na zabitie (preto o nich ani nič viac nebudete vedieť, zmierte sa s tým, aj ja som sa musela). Vadil mi však spôsob, akým autorka zrušila niektoré postavy. Nevadí mi, že ich zabila, ale že ich skon len strašne stručne a nudne opísala, prikrátko na to, s akou starostlivosťou sa venovala malichernostiam. A vzťahy, to je kapitola sama o sebe. Hľadáte romantiku? Tu je ako z rýchlika. Vidíme sa prvý raz a už je to láska na veky, lebo adrenalín a odriekanie (či hraničná situácia) robí divy. A sex je len za odmenu pre tých "dobrých", tí "zlí" budú potrestaní... Dobré postavy sú: a) nezadané, b) vo vzťahu, prosím, nežiadúce škrtnite.

A čo sa mi videlo nereálne? Ako na prvý šup dokážu tak ľahko nájsť všetky veci potrebné  na prežitie? A toto sa tiahne celou knihou, vážení! Všade je dostatok jedla, zbraní, bateriek, dosák a klincov na zabednenie okien, nikde žiadna kontaminovaná voda, páchnuca kanalizácia, nijaké požiare, zranenia. Tí, čo prežili a sú nenakazení bez problémov nachádzajú prázdne domy, trezory sú plné zbraní a munície a mrtváci sa zabíjajú ľavou zadnou. Dokonca im ešte dlho na ranči funguje aj voda a elektrina! A nikto, fakt nikto tam nehľadá vysielačku, nechytá rádiové spojenie, proste nulová snaha o kontakt s okolitým svetom...

Čo je dobrá správa, mŕtvym sa dá utiecť, lebo nevedia vyliezť na múr, utekajú pomaly a ich najväčšou logickou výzvou v neživote, je otvoriť si dvere. Sú síce vytrvalí, ale jednoducho sa optrebujú. Je to zaujímavé a asi by stálo za to porovnať zombíkov z rôznych kníh a filmových spracovaní. Mám stále pred sebou tie agresívne a megarýchle beštie zo Svetovej vojny Z a zTemných dier. Alebo zmutované zvieratá z Resident Evilu. Brr.

Ok, takže išla naša milá sestrička odišla na Červený vrch zabezpečiť ranč, keďže deti u ex-a nenašla. Natiahla plechovky s nylonom, aby počula mrtvákov. Waaaau, aká vynaliezavá! Upratala. Pochovala mŕtvych. A čakala. Na ranč prišli postupne aj iní ľudia a ona tam zase len kvočala a čakala. Však stačí, že napísala dcérkam odkaz na stenu v dome svojho bývalého, kam odišla, že? A nie aby sa po ne vybrala späť, to nie, ona z toho nebezpečného mesta predsa ušla sem, na ranč! A sama. A potom sa tam umárala strachom o malé. Lebo nielen mrtváci, ale aj nejakí vojaci ju ohrozovali a strieľali na všetko čo sa hýbalo (aj nehýbalo). No čo je toto? Je bez seba od strachu o deti a nehľadá ich??? Matka roka! Trvalo jej fakt dlho, kým začala nejako konať, takže som si neohrýzla nechty až do mäsa, za čo autorke veľmi pekne ďakujem.

Nakoniec sa mi už o tejto idylke nechce ani písať. Kniha ma sklamala. Koniec bol nereálny, akoby už nemala autorka čo povedať, a tak hurá, hurá, aspoň nejaký ten americký happy-end, však normu si splnila. Bol tam sex? Bol. Bola tam vražda? Bola. Boli tam deti a starí a chorí ľudia? Boli. Boli tam zvieratá? Boli, teda bol (býk). Bol tam spomenutý vzťah k autám, kostol, politik, škola? Boli... 

Otázka na toho, kto knihu prečítal až do konca: Toho býka zjedli, či čo? Som to akosi prehliadla... Kto sexi oteckovi narazil do auta a tým ho nespojazdnil? Kto tam nechal pustený alarm v aute, aby prilákal zombíkov na ceste? Kto boli všetci tí akože vojaci/domobrana? A ako prežili malé dcérky? Kde zobrali kuracie mäso, čo grilovali ku koncu knihy mi je záhadou. Toto by boli zaujímavé veci a nie sa venovať opisu hľadania a nájdenia kondómov, ktoré v prípade potreby unesú aj 2 litre vody (btw, ani nebolo spomenuté, že by ich vôbec akýmkoľvek spôsobom použili). A týka sa to aj vložiek - tie mali byť ako niečo fajn spôsob prvej pomoci, na prilepenie na ranu, keď človek bude krvácať... Ale to by dotyčného zraneného nemali hneď aj zastreliť, ako ho pažravý zombík uhryzne, no nie?  
Ak nedajbože napíše autorka pokračovanie knihy Ranč na Červenom vrchu (a prosím, nech to nie je ani príručka na prežitie!), tak budem hľadať niekoho, kto mi ešte predtým zje mozog, lebo podobne odkopírované a 100x predžuté a natrávené z iných zombie filmov a kníh už fakt neprežijem. 

Komentáre

  1. Bombaaaa recenzia, krútim hlavou jak chorý pes :-( Toto teda čítať nebudem! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, ale zase kým si to neprečítaš, nebudeš vedieť, či na to náhodou nebudeš mať iný názor...

      Odstrániť
  2. Skvělá recenze :) Červený vrch jsem zrovna četla, docela se mi líbil, nebyl špatný, ale už jsem četla i lepší zombie knihy :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :)
      tiež sa mi vidí, že iné knihy so zombie tematikou ma viac bavili...

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ročná výzva 2016 (MK)

K tejto výzve som sa dostala náhodou a nie cez blogy. Mamičky na Modrom koníku v skupine Všetko o knihách sú zlaté a moja krvná skupina, keďže knihy milujú. :) Nanulik vymyslela výzvu, kde je ku každému mesiacu priradená jedna téma. Nezáleží, či sa zapojíte s jednou, alebo viacerými knihami, ide hlavne o inšpiráciu, keď neviete, čo čítať...
Výzvu som na MK označovala neporiadne, a tak som si teraz, pri jej dopísaní vypomohla so zoznamom kníh z Goodreads.

Január - slovenskí spisovatelia
Nedávno som si kúpila kniku od Veroniky ŠikulovejMedzerový plod, takže voľba je jasná. Knihy od Slovartu mám rada, ale s touto autorkou ešte čitateľskú skúsenosť nemám. Autorka je knihovníčkou, a tak tajne dúfam, že to bude skvelé čítanie, že bude mať niečo načítané a že bude vedieť písať. Dušan Dušek o nej hovorí, že sa najedla kaše života a teraz nám o tom rozpráva. Farebné rozprávanie o živote a o citoch a o mame.  Dočítané. Dojímavé... A musím povedať, že aj vtipné.  Veronika Šikulová píše tak, že má…

Škriatok v pyžamku a iné rozprávky

Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime.
Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne.
Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s deťmi o dan…

Všetko musí preč (bazár kníh)

Raz za čas treba upratať aj domácu knižnicu. Mám v nej knihy, ktoré už druhýkrát čítať nebudem, prípadne ich mám dvojmo (a naozaj neviem, ako je to možné). Preto ich ponúkam na výmenu, alebo prípadne aj na predaj. Môžete mi písať na mea.parvitas@gmail.com.

Zoznam kníh na predaj a/alebo na výmenu:
Kúzelníkov únik z reality (Lars Vasa Johansson)
Kavalkáda mrtvých (Fred Vargas) Jsem single a pomstím se (Tracy Bloomová)
Jidáš líbal skvěle (Maira Papathanasopoulou) Polibek s chutí skořice (Walter Mosley) Stopařův průvodce po Galaxii (Douglas Adams) Rozum a cit a mořské příšery (Jane Austenová a Ben H. Winters)