Jonas Jonasson: Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

     Starý otec Jonasa Jonassonova sediac na chvastúnskej lavičke vravieval: 

- Tý, kerý povýdajú enem to, co je pravda, tých sa any neoplatý očúvat.

     Chcela by som začať menej bombastickým úvodom, ale keďže výbušniny sa tiahnu celou knihou, tak nebudem trhať koncepciu.

      Päť miliónov predaných výtlačkov na celom svete a práva na knihu predané do 40 krajín, knihu už čaká aj sfilmovanie - takýto parádny debut sa podaril švédskemu spisovateľovi Jonasovi Jonassonovi po jeho syndróme vyhorenia a kríze stredného veku. Dlho trvalo, kým dozrel jeho spisovateľský štýl (sám vraví, že mu to trvalo až 47 rokov), takže ako polstoročnému mu vyšla prvá kniha - Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. A hneď zožala obrovský úspech. Ako by aj nie, keď už sám názov je originálny. Teraz žije Jonasson aj so svojím synom na švédskom vidieku, kde sa stará aj o pár zvierat a píše ďalšiu knihu s dlhým názvom (Analfabetka, ktorá vedela počítať).  

     Ako sám autor uvádza, inšpiráciou na Storočného starčeka mu bol Švejk, Don Quichote a Pipi Dlhá Pančucha. Mne hlavný hrdina pripomína Járu Cimrmana, aj Forresta Gumpa. Je však zbytočné rozmýšľať nad tým, ako je poskladaný, po kom má oči, nohy, antipolitickosť, či chuť na alkohol bez dáždničkov, pretože Allan Emmanuel Karlsson je jednoducho originál. Ale ako sám hovorí, nedá sa však zomrieť na objednávku, a tak sa dožil stých narodenín. Nebol ale ani žiaden manekýn, ale to je asi málokto v jeho veku.

- Nie som mŕtvy, ešte nie, ale som strašne starý... Môže sa zápach mŕtvoly objaviť predčasne? 

     Allan prechádzal životom s jednoduchou filozofiou, ktorú mu vštepila matka - je to tak, ako to je, a bude tak, ako bude. Preto o veciach ani dlho nemudroval a zrazu bol na úteku z vlastnej narodeninovej oslavy. Síce slabo naplánovanom úteku, ale však umrieť môže aj niekedy inokedy a niekde inde. Takto  od konca sa začína príbeh sympatického starca, ktorý sa stretol  najznámejšími osobnosťami politiky 20. storočia - s Francom, Trumanom, Mao Ce-tungom, Stalinom, Einsteinom a s mnohými ďalšími.  Okrem príležitostných kávičiek, obedov a večerí s nimi (a spláchnutých pohárikom fľaškou, či dvoma) mal možnosť Allan Karlsson precestovať kus sveta, naučiť sa zopár jazykov a ovplyvniť takmer všetky globálne i lokálne konflikty. No dobre, výbuch sopky na Bali neovplyvnil, ale bol pri tom! Jednoducho, ovádal dve veci lepšie ako väčšina ostatných. Prvou bola schopnosť urobiť z kozieho mlieka pálenku a druhou zostrojiť atómovú bombu.
     Ako s tým všetkým súvisí slon, ukradnutý kufor, zločinecká organizácia Never Again a niekoľko mŕtvol? Spája ich storočný starček v cikacích papučiach... Celá kniha je o ňom, samozrejme. A aj to, čo o Allanovi nie je, s ním súvisí. Zrejme tu by som mala skončiť, aby vám ešte zopár prekvapení zostalo...

A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

     (Uznajte, tento posledný citát som si odpustiť nemohla... :))

     Knihu s radosťou odporúčam všetkým. Je to nielen historická fikcia, detektívka s romantickým koncom, biografický cestopis, ale najmä dobre napísaný príbeh.

     Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť tu.