Preskočiť na hlavný obsah

Dopis do ticha

Nedávno som dočítala Dopis do ticha a kniha vo mne stále doznieva. Autorom je Zdeněk Hanka (vl. menom Zdeněk Šťastný) a jeho knihy ma bavia stále viac a viac. Témy, ktoré rieši, sú vážne, plné rôznych etických, sociálnych, či spoločenských problémov od lekárskej etiky, duševného zdravia, až po partnerské vzťahy.

Kniha vyšla v elektronickej forme, takže som si ju brala som sebou všade. Jej forma je zaujímavá, pretože príbeh je prerušovaný nielen korešpondenciou, ale aj fotografiami. Listy, ktoré sú adresované veštici, akoby predznamenávali budúce udalosti, ale ich pisateľ odmieta metafory a berie všetky predpovede úplne doslovne.

Druhou rovinou je samotný príbeh osudovej lásky a vášne, ale aj ich tragédia. Aj keď neveru v románoch neobľubujem a podobné príbehy cielene nevyhľadávam, tu som chápala oboch zamilovaných. Bolo to také ľudské. Súcitila som aj s Lindou, aj s doktorom Langom. Ich vzťah bol najprv iba pracovný, ale postupne prerástol v niečo silnejšie. Detská zdravotná setra a lekár je možno klišé, ale autor pozná prostredie, takže som mu uverila úplne všetko. Tak som im celý čas držala palce, aj keď som tušila, že to svadbou asi neskončí.
A koniec ma prekvapil. Príbeh plynie spočiatku pomaly, ako rieka, ale na konci, na konci čaká vodopád... A pokojne si nachystajte aj vreckovky, je to dojímavé.
Možno jediná vec, ktorá ma zarazila, boli slušné a veľmi pokojne (a logicky) reagujúce ženské postavy (najmä manželka, kolegyne). Aj keď to, že sa nesprávali ako sliepky, bolo super, napriek tomu boli priveľmi dokonalé (ako z knihy). Alebo je to projekcia ideálnej ženy :). Každopádne, ich logika a aj spôsob reči je veľmi podobný, občas sa mi zdalo, že hovoria ako jedna a tá istá osoba. Knihu však odporúčam a určite si od Hanku prečítajte aj iné knihy (napr. Hodvábny řetěz).

Komentáre

  1. Pěkná recenze, o knize jsem ještě neslyšela, ale zní zajímavě, dávám si na seznam, ráda bych dohnala mezery v českých autorech :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kniha, ktorú nedám ani za milión - Tridsaťdňové knihobranie (1)

Toto je môj prvý príspevok ku Knihobraniu a téma znie: Kniha, ktorú nedám ani za milión. "Vyberte jednu knihu ze svého aktuálního stavu knihovničky, kterou za nic na světě nedáte, i kdyby bylo potřeba zbavit se všech knih. Nemusí to být proto, že je vaše oblíbená, ale třeba vám jí věnoval někdo blízký, nebo je s podpisem, apod." Minule sa vo facebookovskej skupine Co čteme rozprúdila debata o tom, kto vlastní knihu, ktorú si najviac cení a za žiadnych okolností by ju nikomu nedal a teda o akú knihu ide. Najprv ma napadla séria paperbackov od Jiřího Kulhánka, ale tie dostával môj tatino na rôzne sviatky, prípadne si ich kupoval sám. Teraz majú pomerne vysokú zberateľskú hodnotu (na aukre si za ne pýtajú aj 4000,- Kč a viac, čo sa mi ozaj zdá priveľa). Ale keďže to nie je úplne "moja" kniha, hľadala som ďalej. Kníh, ktoré mám doma a cením si ich kvôli venovaniam, autorským    podpisom, alebo okolnostiam darovania je pomerne veľa (príliš veľa na to, aby som ...

Škriatok v pyžamku a iné rozprávky

Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime. Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne. Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s d...

Jarné upratovanie (súťaž #2)

Kto nemá rád sezónne upratovanie, ruku hore!  Ja sa silno hlásim. A aj tak každý rok je to presne to isté a neznášam to. Kedysi v praveku som sa s tým zabávala každé ročné obdobie. Neskôr som to zmenila len na sezónne upratovanie a vymieňanie šatníka - sezónne , t.j. letné a zimné a prechodné (jar+jeseň). Ale teraz už na to zvysoka kašlem a som rada, keď tesne pred Veľkou nocou stihnem vymeniť vianočné dekorácie za jarné a presuniem ľahšie veci dopredu a zimné bundy a čiapky odložím hlboko do skrine.  Veľké upratovanie teda nehrozí.  Za prvé, ak sú doma všetky tri kusy detí, tak je z každého upratovania velikánske. Ak nie sú doma, a ja akousi náhodou stihnem vymeniť oblečenie, alebo nebodaj aj umyť zem (okná počkajú, nechcem zbytočne ľakať vtákov, lebo stratia orientáciu), tento stav upratanosti trvá do prvého jedla (odhadom cca 10 minút od príchodu). Ale aby som sa len nesťažovala, baby majú rozdelené úlohy - jedna ukladá knižky, omaľovanky a ceruzky, dru...