Tak fajn, už mám svoju prezývku a svoje konto (knihobežník je úplne zadarmo a pridať sa môže každý). Na mape som však žiadne voľné knihy nenašla, ale chcem čííííítaaaať! A mať nové odznačiky, juch! Aj keď len virtuálne. Čo teraz? Keby som vedela kresliť vývojové diagramy, jeden by ste tu mali:
- Mám doma nejaké knihy naviac a venujem ich do projektu? - Venujem. - Nemám doma nijaké knihy naviac? - Kúpim ich. Alebo mi ich niekto daruje. - Zapíšem ich ako knihobežky. - Budem otravovať už čítajúcich knihobežníkov z okolia, nech mi posunú tie ich, keď dočítajú, lebo ich majú mrte a nepodelia sa a nepodelia? (Tu si vstupujem do svedomia aj ja, vidíte k čomu som sa dohnala? K výčitkám.) - A prečo nie, možno pricestuje balíček kníh poštou. - Ale kým nejaké knihy prídu, tak pridávam vlastné... a potom sa to zase opakuje.
Ako pridávať knihy je podrobne rozpísané a ukázané, ale pre názornosť ešte raz (a vôbec to nesúvisí s tým, že my, trojdetné mamy, zvykneme opakovať veci viackrát ako len tri razy), lebo do tretice je všetko najlepšie.
Ingrediencie:
- knihy - čím je ich viac, tým lepšie, ale čím sú novšie, tým viac ich treba pokresliť, aby si ich nik neprivlastnil,
- s tým súvisia aj perá - červené, modré, čierne, strakabarkavé, na farbe nezáleží, proste aké vytrhnete holubom na námestí alebo deťom z teplákov (Ema sa hrala na páva), hlavne nech píšu,
- nálepky - červené obalové a biele kódové/identifikačné
- ak sa vonkajšia, či vnútorná nálepka nedá vytlačiť na nálepkový papier, tak stačí obyčajný klasický, ale potrebujeme potom aj lepiacu pásku a lepidlo.
Postup
1. Lepí to! Čiže prilepiť všetko, čo sa lepiť dá, aby bolo jasné, že ide o knihobežku:
- papierovú snímateľnú obálku dať z knihy úplne dolu, alebo prilepiť a prípadné info o autorovi, alebo o obsahu vystrihnúť a vlepiť dovnútra knihy,
- na obálku prilepiť červenú dlhú nálepku Prečítaj ma a pošli ďalej!
- na vnútornú stranu knihy, alebo na protititul prilepiť nálepku s ID kódom a heslom (biela s červeným rámčekom)
- ak všetko matlám lepidlom a lepím obyčajný (kľudne aj čierno-biely) papier, tak občas treba použiť na spevnenie aj lepiacu pásku, inak to ide pri prvom otvorení knihy všetko veľmi ľahko dolu... viem, o čom hovorím, mám doma tri neúnavné testerky.
2. Autogram prosím!
Dozadu sa podpíšte klasicky ako v učebniciach - meno (prezývka), mesto, stav knihy v %.
A aby sa predišlo predávaniu knihobežiek (ako to bolo nedávno na mimiaukciách a FB burze kníh), navrhujem, aby sme do knižiek písali na s. 17 a na predposlednú alebo poslednú stranu text "www.knihobeznik.sk" a "ID a heslo knihy", najlepšie neprehliadnuteľným červeným perom, alebo fixkou.
Občas, keď mám čas, tak tam píšem akýsi úvod pre budúcich čitateľov. Hovorím si, možno keď ľudia uvidia, že je to "počmáraná" kniha, tak sa ju nepokúsia ponechať si ju. Alebo predať. A ak aj hej, tak verím, že si vstúpia do svedomia a zaregistrujú ju. Nech sa nestratí...
3. Podaj ďalej, nevracaj!
Knihobežka je prečítaná, onálepkovaná, podpísaná a aj ohodnotená. Teraz je najvyšší čas ju niekam schovať. A uvoľniť aj na webe, aby knihobežníci vedeli, kde ju hľadať. Alebo odovzdať čítaniachtivému závislákovi priamo - osobne, alebo po dohode aj poštou.
- Mám doma nejaké knihy naviac a venujem ich do projektu? - Venujem. - Nemám doma nijaké knihy naviac? - Kúpim ich. Alebo mi ich niekto daruje. - Zapíšem ich ako knihobežky. - Budem otravovať už čítajúcich knihobežníkov z okolia, nech mi posunú tie ich, keď dočítajú, lebo ich majú mrte a nepodelia sa a nepodelia? (Tu si vstupujem do svedomia aj ja, vidíte k čomu som sa dohnala? K výčitkám.) - A prečo nie, možno pricestuje balíček kníh poštou. - Ale kým nejaké knihy prídu, tak pridávam vlastné... a potom sa to zase opakuje.
Ako pridávať knihy je podrobne rozpísané a ukázané, ale pre názornosť ešte raz (a vôbec to nesúvisí s tým, že my, trojdetné mamy, zvykneme opakovať veci viackrát ako len tri razy), lebo do tretice je všetko najlepšie.
Ingrediencie:
- knihy - čím je ich viac, tým lepšie, ale čím sú novšie, tým viac ich treba pokresliť, aby si ich nik neprivlastnil,
- s tým súvisia aj perá - červené, modré, čierne, strakabarkavé, na farbe nezáleží, proste aké vytrhnete holubom na námestí alebo deťom z teplákov (Ema sa hrala na páva), hlavne nech píšu,
- nálepky - červené obalové a biele kódové/identifikačné
- ak sa vonkajšia, či vnútorná nálepka nedá vytlačiť na nálepkový papier, tak stačí obyčajný klasický, ale potrebujeme potom aj lepiacu pásku a lepidlo.
Postup
1. Lepí to! Čiže prilepiť všetko, čo sa lepiť dá, aby bolo jasné, že ide o knihobežku:- papierovú snímateľnú obálku dať z knihy úplne dolu, alebo prilepiť a prípadné info o autorovi, alebo o obsahu vystrihnúť a vlepiť dovnútra knihy,- na obálku prilepiť červenú dlhú nálepku Prečítaj ma a pošli ďalej!
- na vnútornú stranu knihy, alebo na protititul prilepiť nálepku s ID kódom a heslom (biela s červeným rámčekom)
- ak všetko matlám lepidlom a lepím obyčajný (kľudne aj čierno-biely) papier, tak občas treba použiť na spevnenie aj lepiacu pásku, inak to ide pri prvom otvorení knihy všetko veľmi ľahko dolu... viem, o čom hovorím, mám doma tri neúnavné testerky.
2. Autogram prosím!Dozadu sa podpíšte klasicky ako v učebniciach - meno (prezývka), mesto, stav knihy v %.A aby sa predišlo predávaniu knihobežiek (ako to bolo nedávno na mimiaukciách a FB burze kníh), navrhujem, aby sme do knižiek písali na s. 17 a na predposlednú alebo poslednú stranu text "www.knihobeznik.sk" a "ID a heslo knihy", najlepšie neprehliadnuteľným červeným perom, alebo fixkou.
Občas, keď mám čas, tak tam píšem akýsi úvod pre budúcich čitateľov. Hovorím si, možno keď ľudia uvidia, že je to "počmáraná" kniha, tak sa ju nepokúsia ponechať si ju. Alebo predať. A ak aj hej, tak verím, že si vstúpia do svedomia a zaregistrujú ju. Nech sa nestratí...
3. Podaj ďalej, nevracaj!
Knihobežka je prečítaná, onálepkovaná, podpísaná a aj ohodnotená. Teraz je najvyšší čas ju niekam schovať. A uvoľniť aj na webe, aby knihobežníci vedeli, kde ju hľadať. Alebo odovzdať čítaniachtivému závislákovi priamo - osobne, alebo po dohode aj poštou.
Komentáre
Zverejnenie komentára