Pravda o afére Harryho Queberta

"Životu dávajú zmysel dve veci: knihy a láska."

Harry Quebert je veľmi známy spisovateľ a jeho román Korene zla je povinným čítaním na školách. Získal mnohé ocenenia a je fakt slávny. Už roky však žije sám. Jeho jediným priateľom je jeho bývalý študent Marcus Goldmann, ktorého naučil, ako sa boxuje, ako padať a prehrávať, a aj ako sa píšu knihy, a že byť úžasným, nie je všetko. A bude ho učiť aj ďalej - ako prekonať tvorivú krízu, komu veriť, a kde je pravda zakopaná.
Harry je spisovateľ, ktorému raz na dvore pri presádzaní kvetov vykopú mŕtvolu dievčaťa. Dievčaťa, ktoré zmizlo pred tridsiatimi troma rokmi, a ktoré bolo pochované s rukopisom knihy. Harryho knihy.
Harry je zničený spisovateľ, lebo sa priznal, že mal s dievčaťom vzťah. Ona mala 15 rokov, on 34. Je to jeho dávno stratená láska - Nola.
Jediný, kto verí v jeho nevinu, je Marcus. Púšťa sa do pátrania a chce očistiť Harryho meno. A tak vzniká kniha Pravda o afére Harryho Queberta.

Dobre, tu fajn základ pre detektívku, pre ľúbostný príbeh, pre akciu a spoločenské vzťahy. Ale v podstate ide o knihu o knihách, o písaní a o spisovateľoch a o celej plejáde postáv súvisiacich s literatúrou. O vydavateľoch, literárnych agentoch a najatých tieňových pisálkoch, ghostwriteroch, ktorí píšu texty namiesto známych autorov, čo nestíhajú písať, o sekretárkach, o knihovníkoch,  o bežných čitateľoch a o všemocnom literárnom trhu, o reklame (a že predáva nielen sex, ale aj politika).
Na začiatku každej kapitoly sú rady, ktoré dával Harry Marcusovi. Tie si môže vziať za svoje úplne každý (nielen začínajúci) spisovateľ. Čím začať, ako pokračovať, prečo písať. A že či je človek spisovateľom, to mu potom povedia iní.

"Dobrá kniha je dobrá vtedy, Marcus, keď nám je ľúto, že sme ju dočítali."

"...každý zápas, ako aj každý román, môže byť posledný." (a podobné perly)

Marcus sa nevzdáva. Pátra, aby napísal pravdu. Román, ktorý je obhajobou Harryho života, je zároveň svedectvom jeho lásky k Nole. Je viacvrstvový, čitateľ sa pohybuje v čase, v záplave listov a odkazov, v spomienkach a domnienkach. Máte predstavu? Dobre, tak si to trochu rozťahajte a zamotajte.
Dej ma nenudil, lebo som si dopredu predstavovala, ako sa to môže skončiť. Zakaždým prišla nová postava s novým dôkazom, alebo s novou informáciou, ktorá osvetlila pôvodné fakty ale z iného uhla. Ale pravda je, že chlapec vie písať. A vie písať veľa.

Nečudujem sa, že autor Joël Dicker, získal za tento svoj román kopu ocenení. Ja ho oceňujem tiež. Ale na druhej strane, je to kniha, ku ktorej sa vracať nebudem. Záhada je rozriešená, pohnútky vysvetlené, spravodlivosť nastolená.

Ale hlavným dôvodom, prečo si túto knihu budem pamätať, nie sú mottá, ktoré si môžete zapísať do čitateľských denníčkov. Je tu pár vtipov a úsmevných scén. Napríklad, kde si Marcusova matka zo synových odpovedí si domýšľa úplne niečo iné ("Mama, choď preč!" "Chceš si uľaviť?"). Dostala ma aj situačná komika, kde manželia, ktorí sa snažia zachrániť z ich pohľadu nevydarený susedský obed (zásnubnú párty) prekvapivým vyhlásením o kúpe televízora/o rakovine. Viem si to predstaviť aj sfilmované. Alebo nadšenie literárneho agenta o možnej smrti autora (ako reklamný ťah to ozaj nemá chybu :) ). Bolo tam toho ešte viac, ale nechcem prezrádzať. Je to ako objavenie nečakanej sladkosti, tak si to vychutnajte.
A ozaj, bodku za všetkým robí venovanie v závere knihy. Milujem podobné ukončenia!
Autenticita je potvrdená. Či spochybnená?

P. S. Ak ste Pravdu o afére Harryho Queberta čítali, podeľte sa s dojmami, čím Vás kniha zaujala, prípadne, čo sa Vám na nej páčilo/nepáčilo.