Zločinecký gang penzistov

Veľmi dlho som na blog nič nepridávala. Nemala som ani chuť nič písať, fotiť, skrátka únava neskutočná. Ale čítať som stíhala. Teraz, po deviatich mesiacoch oprašujem klávesnicu a vidím, že tu mám jednu nesplnenú úlohu - informovať o tom, akého Knižíška som vlastne dostala.

Ja viem, viem, minuloročné Vianoce už dávno odišli a tie budúce sú ešte v nedohľadne, ale ochladilo sa a pri prehrabávaní sa v skrini a snahe nájsť nejaký ten šál, sa mi do rúk dostala jedna knižka. Môj minuloročný darček, tajomstvo od knižného Ježiška! Veľmi som sa z nej tešila, lebo som si myslela, že to veru aj bude jediná knižka pod stromčekom.

Našťastie sa tak nestalo a neskôr k nej pribudli ďalšie. Neviem si predstaviť sviatky bez kníh. V tomto tajomnom balíčku bola knižka Zločinecký gang penzistov s milou a ručne robenou pohľadnicou, ktorú som si veľmi dobre odložila (dokonca tak dobre, že ju neviem nájsť :)). 

Ale aby som zbytočne nezdržiavala, tu je recenzia (pôvodne napísaná pre portál Čítaj.to).

Skupinka piatich penzistov zobrala zločin do vlastných rúk. Miesto, ktoré si priatelia vybrali spomedzi mnohých, a na ktorom chceli v pohodlí dožiť posledné roky svojho života, sa začalo meniť. K horšiemu. Noví hrozní majitelia Diamantového domu (tak sa domov dôchodcov honosne nazýva) začali znižovať náklady. A ako prvú zrušili vynikajúco vybavenú kuchyňu, prepustili zamestnancov a klientom začali dávať viac utlmujúcich liekov. Kto spí, ten jesť nepýta. Kto neje, je slabý. Kto je ospalý a slabý, s tým sa dá ľahšie manipulovať. 

Marthte a jej priateľom zo zboru – Anne-Grete, Christine, Hrabľošovi a Géniovi, sa nové pomery prestávajú páčiť. Nechcú piť instatnú kávu, či jesť z plastových obalov. Chcú mať znovu chutné jedlo, každodenné prechádzky, návštevy estrádnych umelcov, pedikúru i kaderníka. Spočiatku postupujú pomaly. Uvedomia si, že ich otupujú pilulkami a začnú sa ozývať. Žiaľ, neúspešne. K žiadnemu zlepšeniu podmienok nedôjde a dokonca sa situácia ešte zhorší. V tejto časti knihy som musela na chvíľu prestať čítať.

Aj keď má kniha v sebe istú dávku humoru, nastavuje kruté a pravdivé zrkadlo spoločnosti. Aká je kvalita života súčasných dôchodcov? Predstavila som si úbohé starenky a starčekov, ktorí nie sú takto vitálni a ktorí sa z podobného pekla už nedostanú, ale v ňom dožívajú. Naša pätica je však iná. Týchto dôchodcov sa neoplatí podceňovať, pretože sa začínajú brániť. Aj oni sú len ľudia, ktorým došla trpezlivosť. Liga penzistov si naplánovala útek a majú jasný cieľ. 

„Prvým revolučným krokom bola možnosť voľného pohybu. A presne to odteraz budú robiť. Zatvorila oči a s úsmevom na perách zaspala. Snívalo sa jej o gangu dôchodcov, ktorí vykradli banku a vo väznici ich oslavovali ako hrdinov.“ 

Cieľavedome si zlepšujú kondíciu v telocvični vyhradenej pre zamestnancov, od ktorej tajne získali kľúč. A raz, ešte predtým než vymenilo vedenie domova dôchodcov zámky na všetkých dverách, jednoducho ušli. Rozhodnutie stať sa zločincami v nich zrelo postupne. Veď je to naozaj nedôstojné, žijú horšie ako väzni v base! Byť na slobode, ale nemať ju, aká irónia. A ako sa dá žiť aspoň trošku na úrovni, v dostatku? Na všetko treba peniaze. Jasné, že niečo našetrené majú, ale nevydrží im to dlho. Nie je to nič, z čoho by sa dalo rozhadzovať. A oni by si ešte chceli trochu užiť predtým, než umrú. Alebo aspoň žiť a nie živoriť. A tak vymyslia geniálny plán, ako prísť k peniazom.

Veď kto by už podozrieval partičku šuchtajúcich sa dôchodcov? Ubytujú sa v hoteli, užívajú si wellnes a pritom naplánujú dokonalý zločin. Majú mnoho životných skúseností a neboja sa ich použiť. A to, že na niečo občas zabudnú, to patrí k ich veku. 

„Kradni ako lotor, vyhne sa ti doktor.“

Situačný humor mi síce netrhal bránicu, ale vedela by som si to predstaviť sfilmované spracovanie. Čakala som všeličo, ale to, že zločin spáchajú v podstate ešte len na začiatku knihy, ma veru dosť prekvapilo. Bol to zlatý klinec do ich rakvy a teraz tam bude nekonečný opis ich siedmeho neba? Akosi podvedome som sa tešila, a dúfala, že nás budú naťahovať jak gumu na trenkách, kým sa niečo zločinecké začne diať. Asi je to ten severský štýl; veľké bum na začiatku a potom sa opíše, čo bolo a čo bude a navyše sa to ešte dvakrát zamotá a tri razy dovysvetľuje z niekoľkých strán, kým príde koniec. Anotácia knihy sľubuje bizarný a vtipný príbeh. 

O absurdné situácie nie je núdza, ale vtipu je tu pomenej. Napriek pár výhradám, páčilo sa mi, ako sa autorka pohrala s predsudkami voči staršej generácii (aj keď sa nevyhla generalizovaniu) a ako využila niektoré klišé. Napr., že starých ľudí nik neberie vážne, alebo ako si odkladajú svoje úspory do pančúch. Sociálny podtext sa ako nápadná červená niť tiahne celu knihou. Kto sa postará o seniorov, ak nie oni sami, Liga penzistov?

„My, ktorí sme vybudovali túto krajinu, chceme žiť na staré kolená v pohodlí. Pomáhame tam, kde štát zlyhal. Len si požičiavame od bohatých a rozdávame ľuďom v núdzi. Osobám, na ktorých štát šetrí. Vdovám, starým a tým, čo sú chorí dlhšie, ako politici považujú za vhodné.” 

Zo skvelého nápadu by mohla byť jedna úžasná humoreska, no celé je to podávané nezáživným spôsobom. Kým sa jednotlivé postavy vykecali, kým sa niekam dopravili a rozhýbali, kým sa vôbec udiala hocijaká akcia, tak to trvalo večnosť. Knihu som dočítala len preto, že ma zaujímalo, ako Liga dôchodcov, tých novodobých Robinov Hoodov, skončí. Hlavné postavy sú ploché a schematické, a keby nemali rôzne mená a svoje koníčky, ani by som ich nerozoznala. A pri tých vedľajších dokonca pochybujem, či majú vôbec dva rozmery (nie, ani na tú plochosť nedorástli). 

Ak nečakáte od tejto knihy nič viac, len pobavenie, svoju úlohu odvedie. Zločinecký gang penzistov odporúčam ako ideálne čítanie na dovolenku, kde človek nepotrebuje extra náročnú literatúru a užije si rôznorodé situačné scénky od milých a niekedy aj trochu naivných dôchodcov. Ak sa vám kniha zapáči, môžete sa tešiť aj na ďalšie dve pokračovania. Švédska autorka Catharina Ingelmanová-Sundbergová plánuje napísať trilógiu. Druhý diel v slovenskom preklade by mal vyjsť v roku 2015.

Myslím, že viem, čo si budem priať pod stromček aj tieto Vianoce.