Preskočiť na hlavný obsah

Ročná výzva 2016 (MK)



K tejto výzve som sa dostala náhodou a nie cez blogy. Mamičky na Modrom koníku v skupine Všetko o knihách sú zlaté a moja krvná skupina, keďže knihy milujú. :) Nanulik vymyslela výzvu, kde je ku každému mesiacu priradená jedna téma. Nezáleží, či sa zapojíte s jednou, alebo viacerými knihami, ide hlavne o inšpiráciu, keď neviete, čo čítať...
Výzvu som na MK označovala neporiadne, a tak som si teraz, pri jej dopísaní vypomohla so zoznamom kníh z Goodreads.


Január - slovenskí spisovatelia

Nedávno som si kúpila kniku od Veroniky Šikulovej Medzerový plod, takže voľba je jasná. Knihy od Slovartu mám rada, ale s touto autorkou ešte čitateľskú skúsenosť nemám. Autorka je knihovníčkou, a tak tajne dúfam, že to bude skvelé čítanie, že bude mať niečo načítané a že bude vedieť písať. Dušan Dušek o nej hovorí, že sa najedla kaše života a teraz nám o tom rozpráva. Farebné rozprávanie o živote a o citoch a o mame. 
Dočítané. Dojímavé... A musím povedať, že aj vtipné. 
Veronika Šikulová píše tak, že mám pocit, akoby som v jej spomienkach bola naozaj. Aj keď som spočiatku nechce dať plné hodnotenie, lebo som sa s hlavnou postavou nevedela zžiť. Vadila mi jej nekonečná závislosť na mame a čudácky manžel - zberateľ krabíc... Nechápala som ich. Ale takéto veci si asi musím odžiť (ale nechcem, lebo aj čítanie o nich bolí). A postupne, ako spomínala na detstvo, na to, ako ich babka naháňala muchy, a ako ona sama miluje kvety, stromy, a ako sa stará aj o tých, o ktorých nemusí, o všetkom, čo má v srdci, v záhrade a v dome, toto všetko dala aj na papier a mne je to zrazu málo. Nesmejem sa nahlas, len sa usmievam a stále viac a viac. Chcem historky z autobusu, z obchodov a z cestovania. Chcem si čítať o knihovníčke, o rybe a o mame... 

Február - zaľubená romantika

Tak dlho som vyberala a preberala a nič romantické som si nevedela v tú dobu nájsť... A tak voľba padla na knihobežku Hosťovanie v Bolzane od Sándora Máraia
Očakávala som niečo iné. Príbeh o Giacomovi Casanovovi, ktorý ušiel a skrýva sa v Bolzane. Okolo neho je už vytvorená celá legenda, všetci k nemu vzhliadajú. Nakoniec ho dostihne minulosť, ale to zamýšľanie sa nad zmyslom života, jeho láskami a vzťahom k osudovej, k hľadaniu Tej Pravej... nejako to celé išlo mimo mňa. 
Márai nebude môj obľúbený autor. 

Marec - krimi, detektívka

Ako kriminálku som si zvolila 2. diel o dôchodcoch, čo páchajú zločiny - Zločinecký gang penzistov a Zločinecký gang penzistov znovu úraduje. Prvý aj druhý diel od Cathariny Ingelmanovej Sundbergovej má v podstate podobný modus operandi - partia kamošov a kamošiek na penzii chcú ako novodobí Robin Hood pomáhať slabším a chudobnejším a preto bohatým berú a starčekom v domovoch dôchodcov rozdávajú. Spáchajú niekoľko dokonalých zločinov a niekoľkokrát peniaze aj diamanty stratia. Milióny hore-dolu. 
Medzitým pijú litre kávy a čaju, sladkého alkoholu a šampanského, hryzkajú čajové pečivo a keksy a zdriemnu si. Veeeeľa krát. A áno, občas aj cvičia, niečo zabudnú, nedajú pokoj opačnému pohlaviu a tak dochádza k milým nedorozumeniam. Napriek tomu sa im podarí zapliesť sa so skutočnými zločincami. 
Každá anotácia vyzerá zaujímavo, no keď to, čo na pár riadkoch vyzerá ako skvelá zábavná kniha plná humoru a satirických poznámok, sa rozplizne na skoro 400 strán... je to hrozná nuda. Ja, čo som sa nikdy na počet strán nepozerala, teraz trpím. Knihu som čítala s prestávkami asi päť dní a už som len čakala na nejaké vzrúšo, či niekto zomrie, alebo čo...

Apríl - kniha, ktorú si chcete prečítať ešte raz


Nebolo to naschvál, ale už som ju niekoľkokrát čítala. Hlavne preto, že si to vyžadovali deti.
Hávedník od Jiřího Dvořáka je TOP detská knižka nielen mesiaca, ale tuším celého roka. :)Krásna knižka, ktorú Evka (vtedy 6-ročná škôlkárka) sama dočítala! Evičku veľmi bavilo čítanie o hmyze a rôzne zaujímavosti. Najobľúbenejšie pasáže som musela pre veľký úspech čítať nahlas aj pre dvojičky - a to boli pásomnica dlhá, pijavica lekárska a spiaca choroba. :) Priebežne ma bombardovala otázkami a hádankami a priznám sa, že aj ja som sa niečo nové naučila. Palec hore za grafickú upravu, ilustrácie, dokonca sme si zvykli aj na tie neónovo žiarivé farby.


Máj - skutočný príbeh, kniha, ktorá ťa rozplače

Skutočný príbeh som veru nehľadala. Aspoň nie v tento konkrétny mesiac. Ale kniha, ktorá ma rozplakala nebola len jedna. Bolo ich viac. Spomeniem však len knihu Eleanor Rigby od Douglasa Couplanda, ktorá ma veru nezaujala na prvý pohľad ničím, vonkoncom nie obálkou. Liz Dunnová má 36 r. a je naozaj osamelá. Chodí do práce, len aby vyplnila svoje dni, no práca je nudná. Zvieratá ani rastliny nemá, stretáva sa maximálne so svojou rodinou. Je tučná, nevyýrazná a hovorí, že aj z davu by ju filmári vyhodili práve pre tú nekonečnú priemernosť a prehliadnuteľnosť. 
Keď však opísala svojho šéfa ako duševného trpaslíka, začala mi byť sympatická. :) No ten deprimujúci byt, v živote s nikým nechodila a nemá priateľov - bolo mi z toho patrične smutno. Jej meno je známe pre anglicky hovoriacich - a podobne ako Eleanor Rigby z rovnomennej piesne Beatles patrí k ľuďom, ktorí sa musia vyrovnávať so samotou bez akejkoľvek nádeje, že ich stretne niečo zaujímavé. No niečo zaujímavé sa predsalen stane. Zavolajú ju z nemocnice k mladému mužovi, ktorý je jej príbuzný a to je obrovské prekvapenie. Nech už to znie ako klišé, jeho príchodom sa jej život zmení k lepšiemu. Knihu môžete brať ako štúdiu samoty a ako taká je to trochu deprimujúce čítanie. Knihu však môžete brať ako kroniku jedného života, kde malá nerozvážnosť v mladosti, môže mať celkom zaujímavé vyústenie. Vtedy najvzrušujúcejšou vecou, čo sa Eleanor mohla prihodiť (keď bola ešte len dospevajúce dievča), bolo nájsť mŕtvolu. A vchádzať do nezamknutých domov susedov, keď odišli preč. A výlet do Európy. A nájdenie... nie, to už neprezradím. Kto ju našiel a čo nakoniec našla ona, to je niečo, čo vie zmeniť život. Ale totálne! :)
Kniha obsahuje ako smútok, tak aj iróniu a vtip, dokonca aj nejaké to zamyslenie sa nad životom, či osudom. Veľmi príjemná kniha to bola (mala som ju z knihobežníka) a som prekvapená, že sa predáva len za pár eur. Odporúčam!

Jún - humorná kniha

Škoda, že som sa so sériou o Janet Evanovich netrafila do tohto mesiaca. Takže vyberám len jednu detskú knižku, ktorá možno iným vtipná neprišla, ale mne áno.
Ivy Pockett - chodiaca pohroma od Caleb Crispa je super knižka pre cca 10-12 ročné deti - najmä  pre tých, čo majú radi záhady, viktoriánske obdobie, tajomstvá a duchov, slúžky a siroty (nie ako Anna Shirleyová). Ivy je slúžka, ktorú opustila jej predchádzajúca pani (samozrejme, že nie Ivyinou vinou, čo si myslíte?!), a v hoteli si ju zavolá iná šľachtičná. Má zvláštne želanie, ale Ivy ho chce zomierajúcej aristokratke vyplniť, tak sa vydáva na cestu. Keď to tam mám zhrnúť, Ivy je naozaj roztomilá a vtipná. Aj keď nechce. A ku všetkému sa pripletie častokrát len omylom. Zvyknite si na jej fantázie a zrazu vám realita príde nudná. A keďže rada všetko komentuje, zároveň je akoby stále tak trochu nad vecou, faux pas si každý deň natiera na chlieb. Alebo ho hlce so vzduchom, čo ja viem. No nemá núdzu o trápne chvíle, miestami aj nebezpečné situácie a ten jej podrezaný jazyk je zárukou zábavy. 
Ach, a slovenskú obálku jednoducho zbožňujem!!! A aj ilustrácie sú dokonalé! 
Nevystihla som týmto zhrnutím síce ducha knihy, ale ani neviem, s čím knihu najlepšie porovnať. S prípadom Flávie de Luc nie, tá je priveľmi morbídna. Rose od Holly Web je zase príliš čarodejná. Každopádne ju odporúčam a odkladám pre dcérky, nech si prečítajú, keď dorastú do vhodného veku, aby pochopili aspoň dve tretiny ironických poznámok.

Júl - kniha, ktorá slúžila ako námet na film


V tomto mesiaci som sa veru s témou výzvy netrápila. A rovno som to otočila, a prečítala knihu Ztraceni - falešná identita od Cathy Hapka, ktorá bola napísaná podľa filmovej predlohy. Ja viem, viem, nie je to ono.
Pozerali ste seriál Stratení? O tom lietadle, čo letelo z Austrálie a padlo na nejaký divný ostrov. A ako sa lekár a plno iných ľudí snažilo prežiť. A ten ostrov bol fakt divný... No tak toto je kniha presne z toho prostredia, akurát hlavná postava je niekto iný. Nie zo seriálu. Ale stretáva tam všetkých ostatných. A možno aj Tých Druhých. Každopádne, chlapec má čo robiť sám so sebou, spomenúť si, kto vlastne je, niekoho nájsť a celkovo sa vyrovnať s pravdou a tým, kým je. Kým sa to rozbehlo, kniha v podstate aj skončila. Málo strán mala. Tuším sa tomu hovorí moment sklamaného očakávania - že niečo malo prísť a neudialo sa to. V podstate to ani nekončí uzavreto, asi tak ako seriál. (Priznám sa, že som tv seriál nedopozerala, nejako som to zabudla nahrávať a tak neviem, ako sa to skočilo. A či vôbec to skončilo.) Chcelo by to pokračovanie. Ale, na druhej strane, toto je také ideálne letné čitanie - prečítate. A to je všetko.

Počkať, možno by sa niečo našlo. :) Pozerám, že knihu Ready Player One - Hra sa začína od Ernesta Cline nakoniec sfilmujú v roku 2018! 
Povinné čítanie pre všetkých nerdov a geekov a priaznivcov videohier a starých sf filmov a hudby, čo vyrastali v 80tych a 90tych rokoch.... :) Úplne som sa našla. Tuším som nepočula len o pár hrách (nechytala som sa napr. na tých robotoch - toto fakt išlo mimo mňa). Ale inak je to parádne veľa odkazov na 80-te roky a všetko, čo sa týka seriálov, filmov a hier... Už sa opakujem. :) Nie som taká maniačka a nehrala som tie krabicové v herniach, aké boli v USA, ale vyrastala som na podobných RPG-čkach a plošinovkách, keď boli na PC. Proste je to super. Mňa táto kniha veru vtiahla. Aj keď mi občas hlavný hrdina pripadal neskutočne aj v skutočnom svete, v tom virtuálnom bol dokonalý,  ako každý avatar. 
Inak, na bux.sk je plno recenzií, ktoré vám povedia viac ako ja... prečítajte si ich :)
P.S. Normálne mám chuť si zagamesiť!
P.P.S. Tejto knihy sa ešte dlho nevzdám. :) Určite si ju prečítajú mnohí moji drahí (rodina i priatelia) a verím, že si tam nájdu to svoje.

August - young adult

Lebo je teplo a nechce sa mi premýšľať, tak siaham po YA Prekliate mesto, autorkou je Lisa McMannová. Hlavnou hrdinkou je dievčina s obsedantno-kompulzívnou poruchou, niekedy sa zacyklí v jednej a tej istej činnosti, či myšlienkach, prípadne potrebuje byť zamestnaná a nemyslieť na to, že sa stratila mladšia spolužiačka. A ani po pár mesiacoch sa nenašla. 
Na čo si dať pozor? Až v priebehu čítania som vyrozumela, že ide o niečo ako malotriedku (či maloškolu?), ale aj s veľkáčmi, čo vysvetľuje rozostavenie lavíc. Ešte som len za začiatku a tak sa len zoznamujem s postavami. Kendall je tá s obsesiami. Jej najlepší kamarát je Niko a spolu obedujú, sedia, odchádzajú, aj sa pobozkajú... ale tak v norme. A teraz tam prichádzajú nejaké dve nové postavy, takže prerušujem písanie a idem si čítať. Aspoň chvíľu, kým sa deti hrajú. A potom pôjdeme von, keď pominie tá páľava...
Názov v tomto prípade je dosť zavádzajúci. Ak by chceli byť konkrétni, malo sa to volať prekliata lavica. :) No ale späť k obsahu. Kendall má obsedantno-kompulzívnu poruchu, ako som už spomínala. Priatelí sa s Nikom a sú si veľmi blízki. V meste nie je veľa ľudí (212) a keď na jar jedna mladšia dievčina zmizne, všetci sú šokovaní. O pár mesiacov zmizne aj Niko a aj napriek intenzívnej snahe ho nenájdu. A Kendall je zrazu sama. Stres jej pomáha zahnať len tanec a futbal, no aj s tým je zrazu koniec (primálo hráčov = žiadne tréningy = žiadne súťaže). Nový spolužiak je odťažitý, no neskôr sa zblížia. (Ja viem, opisujem to ako hrozné klišé, ale Kendall je tak zvláštna, on taký neprístupný, že im to trvá, kým sa navzájom spoznajú a zistia, že to, čo k sebe cítia, nie je iba priateľstvo). Ale späť k tomu tajomnu. Priznám sa, že som čakala kadečo a myslím, že veková hranica 15 rokov je tak akurát. Je tam (prekvapivo) pár nadáviek, ale nie takých ako u Varáčkovej, je tam aj mierne sa stupňujúce napätie. A v podstate na koniec prídete určite aj skôr ako otočíte poslednú stránku. Ak to chcete zaškatuľkovať, môže to byť aj young adult, aj horor (s prižmúrením oka).

September - autobiografia

Kto má rád vtipné biografie, neprehliadnite Jenny Lawson jej Fakt se to stalo? aneb Víceméně pravdivé a rozhodně originální memoáry
Len bacha - je tam plno krvi, vypchatých zvierat a nejaké tie traumy (z detstva, z krvi, z vypchatých zvierat a tak podobne). Ale zase na druhej strane, s autorkou sa môžete baviť aj o trápnych historkách, o tom, že si niekto odfotí penis v práci a kto sa prizná, že je jeho, alebo o tom, či je Ježiš zombie, alebo nie je. A ak ste doteraz žili s presvedčením, že vtipnejšie memoáre o živote so sliepkami okrem tých od Betty MacDonaldovej neexistujú, mýlili ste sa. Mývaly, maňuškové veveričky, škorpióni a skôr viac ako menej neurotická blogerka/autorka hľadajúca mŕtvoly na svojom novom pozemku... Bavila som sa. :) Takéto autobiografie aj opakovane.

Október - kniha o senioroch

Nie, nedám sem ani Barnesa, ani Backmana, ale celkom iného autora. V tomto čase som totiž objavila fantastické vydavateľstvo Inaque (nie, nevydáva fantastiku, sci-fi, ale obyčajnú beletriu, síce ako sa to vezme, úplne obyčajná nie je niekdy).
Predstavujem útlu knižočku, slebo skôr novelu Nagasaki od Érica Faye.
Nebol zbytočne paranoidný. Naozaj mu mizlo jedlo, niektoré veci mal presunuté. Akoby tam s ním býval duch, no on bol slobodný mladý, pardon, starší muž.Príbeh je inšpirovaný článkom v novinách. Japonci starnú a ľudia vo veku nad 50 rokov sa stávajú nepotrebnými. No do dôchodku je ďaleko a tí, čo sú osamelí, nedarí sa im v práci, prídu niekedy o všetko, o istoty. Kam sa nimi, keď ešte nie sú k dispozícii roboty, ktoré by im robili spoločnosť, starali sa o nich? 
Krátka novela vyzýva k zamysleniu. Nad tým, čo tvorí domov, kde sa začína a končí intímna zóna a čo všetko do nej môže zasahovať. Nad osamelosťou. Nad starnutím. Nad pocitom bezpečia. Osamelosť hlavnej postavy je citeľná, ale chlapík sa s ňou naučil žiť. Niekto v jeho blízkom okolí však takéto „šťastie” nemá a využil príležitosť. 
Ako by sme sa zachovali na jeho mieste? (Ja asi rovnako.)

November - medzi nebom a zemou


Neviem, čo by som robila, keby som nemala všetky tri knihy pokope. Stratená duša,
Kráľovná duchov, Čakanie na zázrak
patria do série Medzi nebom a zemou od Stacey Kade. Odpoveď: Asi by som si ohrýzla jeden necht a potom zabudla dej. :)

No áno, je to tínedžerská romanca, sladká, ale nie príliš. Stredoškolská kráľovná, krásna Alona, vládne vo svojom svete na strednej škole, kde vyniká nielen bystrosťou, krásou, intrigami, britkým jazykom a urážkami, starostlivo nacielnými tak, že to zabolí. A potom ju zrazí autobus. Nie, neprezrádzam dej, je to proste niečo, čo je dané ako fakt, lebo odteraz sa s Alonou stretávame len ako s duchom. S dušicou. Nehmotná bytosť, čo neodišla do svetla a niečo ju na zemi drží. Alebo si to nazvite ako chcete. Stále je tu, otravná a zaujatá sama sebou, kým sa nezačne rozplývať na nespravodlivosťou... a kým si nevšimne, že si ju niekto všimol. Síce je Will najväčším lúzrom a čudákom na miestnej škole, Alona sa nevzdáva a snaží sa upútať jeho pozornosť.... Vtom nás autorka prenesie do Willovej hlavy a pokračujeme príbehom tentoraz z chlapčenského pohľadu. 
Nenáročný trik, ale zaberal. Po dlhej dobe som si vyčistila hlavu práve takýmto chutnučkým príbehom, ktorý niekto zo zištných dôvodov rozťahal až do 3 dielov. 
Ak máte radi prdelatú Jennifer Love Hewit a jej seriál Stratené duše - toto je niečo podobné. Až na to, že tu sa dvaja našli. Ale čo a ako a prečo a ako to dopadlo (že dušica a človek?!?! wtf?), prečítajte si...

December - Vianoce, zima

Zimná tematika. 
Takže, moje očakávania od knihy Michaely Elly Hajdukovej Nájdem ťa v čase boli nemalé. Čakala som veeeeľa akcie a ešte viac cestovania v čase. Toho prvého tam nebolo mnoho (očakávala som niečo mrazivé - ako bol katastrofický sci-fi film R. Emmericha Deň potom, alebo ako bojovali o prežitie), tých ciest áno. Za túto líniu tlieskam, lebo bolo to celkom pekne prepojené - aj prečo a kam a ako cestovali, ako sa na mieste správali, či rozumeli a ako konali, či nezasahovali a tak. Najviac sa mi páčila prvá cesta do minulosti. A najmä zamestnanie hlavnej hrdinky. Ešte mi tam chýbali informácie o zdroji energie, prípadne viac o tom, ako žili ľudia v podzemných mestách, ale chápem, že to nie je primárne sci-fi kniha a na takéto veci asi nebol priestor. Zato tam bolo viac takých mimozmyslových vecí. Nebudem prezrádzať, lebo to trošku (dosť) súvisí s dejom.
Viete, že ja na romantické knihy moc nie som a tak som si tú romantickú líniu veľmi neužila. A teda romantiky je tam požehnane.  Aj opis "tenkrát poprvé". Proste milé, len... len ja na toto veru nie som. Nie som cieľová skupina, ale prečítala som. 
Takže za prvú časť super, ale vďaka tej romantickej línii nemôžem dať plný počet hviezd, keďže takéto romantiky nečítavam. Možno keby tam bolo tých vyznaní menej (niečo ako v Burešovej Propasti času), nech si čitateľ aj domyslí. Sex nevadí. 
V podstate to zhrniem tromi slovami: Varáčková má konkurenciu! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Jarné upratovanie (súťaž #2)

Kto nemá rád sezónne upratovanie, ruku hore!  Ja sa silno hlásim. A aj tak každý rok je to presne to isté a neznášam to. Kedysi v praveku som sa s tým zabávala každé ročné obdobie. Neskôr som to zmenila len na sezónne upratovanie a vymieňanie šatníka - sezónne , t.j. letné a zimné a prechodné (jar+jeseň). Ale teraz už na to zvysoka kašlem a som rada, keď tesne pred Veľkou nocou stihnem vymeniť vianočné dekorácie za jarné a presuniem ľahšie veci dopredu a zimné bundy a čiapky odložím hlboko do skrine.  Veľké upratovanie teda nehrozí.  Za prvé, ak sú doma všetky tri kusy detí, tak je z každého upratovania velikánske. Ak nie sú doma, a ja akousi náhodou stihnem vymeniť oblečenie, alebo nebodaj aj umyť zem (okná počkajú, nechcem zbytočne ľakať vtákov, lebo stratia orientáciu), tento stav upratanosti trvá do prvého jedla (odhadom cca 10 minút od príchodu). Ale aby som sa len nesťažovala, baby majú rozdelené úlohy - jedna ukladá knižky, omaľovanky a ceruzky, dru...

Škriatok v pyžamku a iné rozprávky

Nedávno sme dostali knižku, ktorá sa mojim päťročným deťom veľmi, ale fakt že veľmi páči. Doteraz som nezažila, aby si dcérky vyžadovali opakované čítanie príbehov. :) Až Škriatok v pyžamku a iné rozprávky to zmenil. Ak sme ju neprečítali spolu trikrát, tak ani raz a myslím, že sa k nej zase po týždni vrátime. Autorské rozprávky Zuzany Kubašákovej sú presne napasované na malých škôlkárov a riešia to, čo ich naozaj trápi. Či už je to spánok, krik, posmievanie sa, nestaranie sa o hračky, zlosť a hnev, alebo hoci aj maškrtnosť, zároveň starostlivosť o zúbky, nosenie okuliarov, prípadne príchod bábätka, chodenie na záchod, či strihanie si nechtov. Skrátka veci, s ktorými sa stretávajú denne. Poučenie na záver nie je násilné, ale logicky vyplynie z príbehu, takže nepôsobí tak veľmi direktívne, ako som sa na začiatku obávala. Zaujímavosťou je, že za každou rozprávkou nasledujú rady, alebo inštrukcie, ako s príbehom ďalej pracovať. Je to skvelá pomôcka pre dospelých na rozhovor s d...

Čitateľská výzva 2015

Článok píšem po skončení roku, lebo som nemyslela, že sa do nej zapojím, takže priebežne som ju ani nevypĺňala online. A po prvom prečítaní sa mi zdala taká ľahká. Dokonca som si ju chcela aj sťažiť a čítať len knihobežky, ale nevedela som nájsť také knihy, aké sa spomínajú vo výzve. Pôvodný text výzvy je v angličtine, ale sluppka ho preložila a vytvorila krásny obrázok. Knihy by sa nemali vôbec opakovať, to znamená, že jedna kniha pripadá na približne týždeň, spolu ich je 50. Hra věží (Daniel O`Malley) - kniha s viac než 500 stranami Levadulový pokoj (Nina George) - klasická romanca Labyrint: útek (James Dashner) - kniha, podľa ktorej bol natočený film Záblesk svetla (Garth Stein) - kniha, ktorá vyšla tento rok (v r. 2015 v slovenskom preklade) Prvých 100 (Kass Morgan) - kniha, ktorá má v názve číslo Cinder (Marissa Meyer) - kniha, ktorú napísal autor do svojich 30 rokov (autorka sa narodila v roku 1986 a knihu napísala v roku 2012)  Poďme hľada...