Muži a vojna v knihách

Téma chlapská, vojnová. Po ženskej téme som chcela niečo málo povedať aj o druhej strane. O mužoch a druhej svetovej vojne sa toho popísalo veľa, nebudem tu vypisovať úplne všetko, ale len to, čo som v poslednej dobe čítala. Nevyhľadávam knihy s podobnou tematikou, no dostali sa mi do rúk knihy z Knihobežníka, kde sa popisovali osudy chlapcov, hlavných hrdinov v koncentračných táboroch. 

Bezosudovosť bola super kniha. Drsná a cynická, ale takým pohľadom tínedžera, ktorý si možno spočiatku ani nie je istý, či sa to, čo sa deje, deje práve jemu.

Maďarský autor Imre Kertész získal Nobelovu cenu v roku 2002. Základom tejto autobiografickej knihy sú aj jeho vlastné spomienky na Osvienčim a Buchenwald, kde bol väznený ako 15-ročný...

„ ... prečo nechcete uznať, že keď jestvuje osud, nie je možná sloboda, no keď je sloboda, pokračoval som čoraz rozohnenejšie, tak nejestvuje osud, a vtedy - zastavil som sa, ale iba aby som sa nadýchol - vtedy sme osudom my sami...”

Predstavte si, že máte 15 rokov a len objavujete svet, spoznávate dievča a svet dospelých ide tak trochu mimo vás... Okolo zúri vojna, no vás sa to týka len veľmi málo, študujete na gymnáziu, lúčite sa s otcom, ktorý musí odísť a všetko beriete akosi z odstupu. Taký ten tínedžerský postoj, až cynizmus. Žltú hviezdu beriete ako niečo, čo je dané, keďže ju treba vidieť, tak ju neskrývate. A takisto aj zaradenie do práce. Dochádzate s ostatnými mladými chlapcami z mesta. No a potom príde ten zláštny deň, keď vás spolu s ďalšími vydelia z autobusu a nechajú čakať, potom odvedú k železnici, zavrú do vagóna a odvezú do tábora. Na koncentračný tábor sa nedá zvyknúť. No aj tak v ňom dokážete nájsť niečo krásne. Zdá sa to ako sen, zlý sen, no hlavný hrdina sa len sústredí na ďalší krok a na ďalší a ďalší a túžba žiť ho posúva ďalej. 

Rozšírenú recenziu môžete nájsť aj na portáli čítaj.to.

Trochu z iného súdka je kniha Nahý medzi vlkmi od Bruna Apitza. Anotáciu som si požičala z popisu na Goodreads. Do jedného z najneľudskejších koncentračných táborov - Buchenwald - sa v marci 1945 dostane malý trojročný chlapček, ktorého po evakuácii Osvienčimu doniesol v kufri poľský väzeň. Poliak nie je otcom dieťaťa, ujal sa ho iba po smrti matky a otca, ktorí zahynuli v osvienčimskom tábore, kde sa dieťa narodilo. Jeho príchod znamená pre tábor veľké nebezpečenstvo. Je už tesne pred koncom vojny, väzni očakávajú slobodu, ktorá však môže priniesť i smrť. Ide o to nevydávať zbytočne napospas ľudské životy, neprezradiť odbojové skupiny, ktorých inštruktor sa práve ujal dieťaťa. Väzni riešia dilemu: poslať dieťa von z tábora, kde mu hrozí smrť, alebo sa ho ujať a vystaviť seba a ostatných nebezpečenstvu smrti. 

Skutočne náročná téma, dilema, či majú zachrániť malého chlapčeka, alebo ho prezradiť a vydať na smrť? A tie obavy, či ich neprezradí niekto iný, som im veru nezávidela... 

Myslela som si, že ma knižka dojme, že budem fandiť väzňom (a teda áno, skutočne som im držala palce), ale celkový dojem po dočítaní bola len úľava, že sa to celé utrpenie skončilo. 

Chlapec v pásikavom pyžame ma dojal úplne najviac. John Boyne vie písať a to, čo vytvoril, je jeden srdcervúci príbeh o tom, čo sa dialo v Nemecku z pohľadu dieťaťa. Postupne sa deväťročný Bruno na potulkách dostáva k plotu a napätie rastie. Posledných pár strán je veľmi dramatických. Odporúčam, jednoznačne odporúčam. 

K podobným témam by sa hodili aj Karikove knihy Na smrť I a Na smrť II. Pridávam si ich do zoznamu kníh na prečítanie. Nachádza sa tam už aj Mesto zlodejov a Zápisky odstřelovače. Určite sa však chcem vyhnúť knihe Pomaľované vtáča. Viete mi odporučiť ešte niečo iné a zaujímavé na tému Muži a druhá svetová vojna?