Preskočiť na hlavný obsah

Keď jazero, tak Vongozero

"Rusko sužuje epidémia. Poslednou nádejou je zamrznuté Vongozero." 
Podľa obálky (pohľad z móla na zamrznuté jazero, les a krvavý nápis nad tým všetkým) a bez prečítania obsahu som si predstavovala, že to bude len nafúknutá katastrofa vo veľkých rozmeroch, nejaká dystópia, či kniha o apokalypse, akých je teraz kvantum, proste davové šialenstvo v Rusku a tak. Potom mi napadlo, či to nebude niečo ako "cesta života" cez zamrznuté Ladožské jazero, kadiaľ počas 2. svetovej vojny dopravovali potraviny do vyhladovaného mesta. Je to však úplne inak...

Jana Vagnerová napísala príbeh, ktorý som prečítala so zatajeným dychom. A bála som sa. Naozaj. Uveriteľne. Dostal sa mi pod kožu ako mráz. Stotožnila som sa s hlavnou hrdinkou, lebo sa mi nepodarilo udržať si odstup. Aňa mala dieťa, chápete? Aj keď odrastené. Chápala som ju ako matku matka.
Autorka túto knihu písala ako svoj blogový denník v čase, keď sa krajinou šíril vírus H1N1. Podobný scenár sa mi vidí celkom pravdepodobný. Že ľudia najprv neveria, že epidémia je až v takom ničivom rozsahu, a potom sa snažia prežiť, ujsť pred ňou a zachrániť seba a svojich najbližších. Poznáte to, keď vás kniha dostane prvou vetou? Vongozero začína takto...
"Mama zomrela v utorok sedemnásteho novembra."


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Jarné upratovanie (súťaž #2)

Kto nemá rád sezónne upratovanie, ruku hore!  Ja sa silno hlásim. A aj tak každý rok je to presne to isté a neznášam to. Kedysi v praveku som sa s tým zabávala každé ročné obdobie. Neskôr som to zmenila len na sezónne upratovanie a vymieňanie šatníka - sezónne , t.j. letné a zimné a prechodné (jar+jeseň). Ale teraz už na to zvysoka kašlem a som rada, keď tesne pred Veľkou nocou stihnem vymeniť vianočné dekorácie za jarné a presuniem ľahšie veci dopredu a zimné bundy a čiapky odložím hlboko do skrine.  Veľké upratovanie teda nehrozí.  Za prvé, ak sú doma všetky tri kusy detí, tak je z každého upratovania velikánske. Ak nie sú doma, a ja akousi náhodou stihnem vymeniť oblečenie, alebo nebodaj aj umyť zem (okná počkajú, nechcem zbytočne ľakať vtákov, lebo stratia orientáciu), tento stav upratanosti trvá do prvého jedla (odhadom cca 10 minút od príchodu). Ale aby som sa len nesťažovala, baby majú rozdelené úlohy - jedna ukladá knižky, omaľovanky a ceruzky, dru...
15 komentárov
Čítať ďalej

Ranč na Červenom vrchu (Jamie McGuireová)

Búda na Červenom vrchu = Nuda na Červenom vrchu (UPOZORNENIE - bacha, je tu plno spoilerov a málo mozgov!) V noci som to začala čítať a dnes dočítala. Taká strata času... - Je to o zombíkoch? Áno, je. Zombíkov milujem! - Je to o apokalypse? Áno! To je paráda, tak siaham po knihe a čakám niečo ako bola Cesta krve, Vyhlídka na věčnost, Svedectvo, Mobil, Svetová vojna Z, Kronika konce světa, Úsvit mrtvých, Ja, legenda, Živí mŕtvi, Warm bodies, Les kostí, Temné diery a Pobrežie hrôzy a iné... Tí, čo prežili, majú z nakazených samozrejme strach a hľadajú úkryt. Podobný námet je klasický a opakuje sa tuším vo všetkých zombie hororoch.  Pôsobí táto kniha od Jamie McGuire aspoň trošku reálne a konajú postavy logicky? Nie a nie.  Aj keď som bola ochotná prižmúriť všetky štyri oči, tak toto neodporúčam.  Podľa prečítaných anotácií a nadšených recenzií som očakávala brutálny opis konca sveta s prekvapivou romantikou (a možno aj s trochou erotiky).  Ale ta...
4 komentáre
Čítať ďalej

Muži a vojna v knihách

Téma chlapská, vojnová. Po ženskej téme som chcela niečo málo povedať aj o druhej strane. O mužoch a druhej svetovej vojne sa toho popísalo veľa, nebudem tu vypisovať úplne všetko, ale len to, čo som v poslednej dobe čítala. Nevyhľadávam knihy s podobnou tematikou, no dostali sa mi do rúk knihy z Knihobežníka, kde sa popisovali osudy chlapcov, hlavných hrdinov v koncentračných táboroch.  Bezosudovosť bola super kniha. Drsná a cynická, ale takým pohľadom tínedžera, ktorý si možno spočiatku ani nie je istý, či sa to, čo sa deje, deje práve jemu. Maďarský autor Imre Kertész získal Nobelovu cenu v roku 2002. Základom tejto autobiografickej knihy sú aj jeho vlastné spomienky na Osvienčim a Buchenwald, kde bol väznený ako 15-ročný... „ ... prečo nechcete uznať, že keď jestvuje osud, nie je možná sloboda, no keď je sloboda, pokračoval som čoraz rozohnenejšie, tak nejestvuje osud, a vtedy - zastavil som sa, ale iba aby som sa nadýchol - vtedy sme osudom my sami...” Predstav...
4 komentáre
Čítať ďalej